Lovci šarlatánov

V súčasnej dobe sa čas od času objaví v nejakom bulvári alebo na alterna stránke príbeh, ktorý má istý charakteristický vzorec. Pacient mal problémy, ktoré dlho ignoroval. Potom príde náhly zvrat, rýchla zmena zdravotného stavu k horšiemu, hospitalizácia a podozrenie na onkologické ochorenie, resp. definitívna onkologická diagnóza. Následne prvý cyklus chemoterapie alebo rádioterapie, eventuálne chirurgická liečba alebo nežiadúce účinky liečby ako zlomové body. Pacient sa po prvých „dotykoch“ s liečbou náhle odvráti od liečby, resp. ju vôbec nepodstúpi. Podpíše reverz, vrhne sa po samoliečbe a návrate k prírode a po istom časovom období referuje ako sa vyliečil alternatívnou medicínou. Samozrejme prednáša, publikuje a atakuje modernú medicínu.

Rakovina (súhrnné označenie viacerých ochorení) je vážna vec, ktorou sa zaoberá intenzívne vedecké skúmanie, kladie sa teda veľký dôraz na kvalitu dôkazu: očakávajú sa vedecké dôkazy. Subjektívny príbeh, anekdotický dôkaz, je jednou z najnižších foriem dôkazov; neobsahuje žiadne relevantné pozorovania ani skúmania, žiadne analýzy ani skutočne odborné vyšetrenia – je len jedinou výpoveďou človeka o jedinom prípade, bez hlbšej znalosti javov, ktoré sa počas jeho skúsenosti udiali. Akokoľvek presvedčivo, emotívne a chytľavo tieto príbehy pôsobia, nie sú riadnym smerodajným údajom, nie sú výsledkom poznania a nereferujú o princípoch a metódach, ktoré by boli overené, platné či funkčné. Z toho vyplývajú rozmanité možnosti chýb a hlavne – škôd, ktoré môžu nastať, ak sa takéto laxné príbehy berú za kvalitné dôkazy a návody pre ostatných.

V tomto článku by som chcel poukázať nato, ako treba kriticky k takýmto svedectvám pristúpiť aby sa predišlo ujmám na zdraví, ktoré so sebou prináša bezhlavé odmietnutie funkčných metód liečby.

1. Osobná skúsenosť nie je dôkazom

Prvú vec ,ktorú je potrebné si uvedomiť pri čítaní takýchto príbehov je tá, že osobná skúsenosť je nulový alebo minimálny dôkaz niečoho v medicíne a vede. Je zaťažená mnohými chybami úsudku, logického myslenia a pozorovania. Osobná skúsenosť ako taká je vždy na malom, neobjektívnom a nič nevypovedajúcom počte pozorovaných javov. Skúsenosť na jednom alebo piatich prípadoch vám absolútne nič objektívne nedá. Nepostačuje na to, aby sme objektívne mohli tvrdiť, že hladovka zničí nádor, nehľadiac na biologicky-medicínsku absurdnosť. Ďalej je osobná skúsenosť zaťažená tzv. chybou pozorovateľa. Pohľad na svet môže byť skreslený našim osobným pohľadom, zmyslami, interpretáciou a rozumom. V zásade vzniká priestor na logické chyby. Napríklad klam kauzality a korelácie alebo časovej následnosti (Post hoc ergo propter hoc). To, že niečo po niečom nasleduje ešte neznamená, že je to aj kauzálne prepojené. Dobrým príkladom sú práve tieto príbehy kde pacient po alternatívnej liečbe tvrdí, že sa vyliečil vďaka nej, pritom ignoruje podanú onkologickú liečbu alebo operáciu predtým, ale efekt a kauzalitu prisúdi alternatívnej liečbe. Rovnako je to tak aj s koreláciou. Len pre príklad, súčasný vzostup populácie bocianov a viac narodených detí spolu asi kauzálne súvisieť nebude, a preto súčasný výskyt dvoch javov ešte nemusí nutne znamenať kauzálne prepojenie.

2. Histopatologický dôkaz onkologického ochorenia

Medicína súčasnosti má za sebou úžasný pokrok. Keď si zoberieme aký dopad mali na rozvoj diagnostiky rentgeny, CTčka , magnetické rezonancie alebo ultrazvukové zariadenia, zdá sa, že diagnostikovať nádorový proces je hračka. Lenže to, že vidíte bodku alebo machuľu na obrázku inej farby ako okolie ešte nutne nemusí znamenať, že to načo sa pozeráme je rakovina/nádor. Aj napriek vyššie spomenutému pokroku je v dnešnej dobe jediným dôkazom onkologického ochorenia biopsia a tzv. histopatologická verifikácia. Laicky, pozrieme sa nato pod mikroskopom. Len histológia vám určí definitívnu diagnózu. Ale áno aj bez histológie sa dá povedať, na základe patognomických znakov ( znaky vysoko charakteristické pre dané ochorenie), že to a to je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou onkologické ochorenie, ale stále to nie je istota, ktorú by nám ponúka histológia. Existuje istý pojem, ktorý je potrebné ozrejmiť. Je to tzv. pseudotumor. Pseudotumor je v skratke to, čo na zobrazovacích a fyzikálnych vyšetreniach vyzerá dosť ako nádor (veľkosť, tvar, lokalizácia, klinické prejavy), ale nádor to nie je. Naozaj len stručné vymenovanie: cysta, hamartóm (zdravé bunky, chaoticky poskladané), absces (dutina vyplnená hnisom, teda infekcia), lokalizovaný zápal a iné. V skratke, opäť priestor na chyby. V druhej skratke, ak niekto tvrdí, že sa vyliečil alternatívnou medicínou z nádoru, ktorý ,,tam bol a bol veľký“, spýtajte sa ho či to mal histopatologicky dokázané, resp. v príbehoch hľadajte dôkaz, že bola biopsia vykonaná a nádor bol potvrdený/verifikovaný/diagnostikovaný.

3. Súcit patológov popisujúcich nádor

Ak sa už biopsia vykoná, ide vzorka pod mikroskop a lekár so vzdelaním v odbore patologickej anatómie určí, na základe vyšetrovacích metód, či sa jedná o nádor, o aký nádor sa jedná, z akého orgánu pochádza, aký je stupeň diferenciácie nádoru ( čím väčšia DEdiferenciácia, tým sa bunky menej podobajú na zdravé „sú viac zblbuté“, a tým bohužiaľ väčšinou horšia prognóza) a iné. Na podklade toho všetkého sa určí klinické štádium ochorenia. U veľkej väčšiny typov onkologických ochorení sú štádia 4. Ak sa patológ nevie rozhodnúť napr. medzi I. a II. , II. a III. , takmer vždy sa prikloní k horšej možnosti. Nie, žeby nemal rád pacienta, práve naopak, prikloní sa preto, aby pacient dostal silnejšiu liečbu. Z toho môže v niektorých situáciách plynúť lepší efekt liečby.

4. Už podstúpená liečba

Ak niekto tvrdí, že sa vyliečil alternatívnou medicínou alebo ste sa to opäť dočítali v príbehoch, zamerajte sa poriadne nato, či daný pacient už nejakú liečbu podstúpil. Nádorové ochorenia sa z istého uhla pohľadu delia na solídne ( ložisko, napr. nádor mozgu, pľúc, čreva ) a teda prvou líniou liečby s veľkou kurabilitou ( možnosťou pacienta definitívne vyliečiť ), a na systémové nádorové ochorenia. To sú hlavne leukémie, onkologické ochorenia krvotvorného systému. Tie bunky z krvi nemôžete vyoperovať, to je predsa jasné a preto je tu celá liečba postavaná na chemoterapii a ňou sa samozrejme aj začína. Ak už pacient podstúpil operáciu, operáciou spolu s chemoterapiou, alebo vybral prvé cykly chemoterapie kvôli leukémii a až potom sa rozhodol pre alternatívu a neskôr pacient tvrdí, že sa vyliečil práve alternatívou, je viac ako na 99% isté, že tú pravú ,vynikajúcu a záslužnú prácu vykonali lekári. Samozrejme, treba k tomu prirátať aj povahu nádoru. Úspech hneď na začiatku mohli ovplyvniť faktory ako napríklad: nádor nestihol zmetastázovať, bol v prvom štádiu, našiel sa včas, bol dosť dobre lokalizovaný a iné. Opomenutie týchto faktorov ‐ Opäť , priestor pre zle poskladanie súvislostí, faktov a logických omylov.

5. Aj motyka vystrelí

V medicíne nie je nič na 100%. Osobne z úcty k prírode, biológii, chémii a fyzike v otázkach a kontroverziách ale ani v „istých“ veciach si nikdy nedovolím tvrdiť, že sa niečo deje/nedeje na 100%. Poznanie je nekonečné a to, čo poznáme je iba jeho výsek. Môže sa stať, že sa pacientovi zmobilizuje imunitný systém a rakovina ustúpi. Môže sa stať, to, čo ešte ani nepoznáme, nevieme o tom a práve „to“ spôsobí, že človek, ktorý dostal na papieri jednu z najhorších správ, sa z toho nejako vyseká(kiež by bolo takých viac) a možno to bude práve ten, ktorý sa rozhodol ísť alternatívnou cestou. Je však potrebné sa na tieto príbehy pozrieť racionálne a podľa možností bez emócii. Osobne netuším, či väčšina si z tých ľudí uvedomuje čo je pravdepodobnosť, ale tí, ktorí tie príbehy čítajú a chcú sa nimi inšpirovať by si mali uvedomiť pojem pravdepodobnosť z matematického uhla pohľadu. Hovorí sa tomu aj „matematika veľkých čísel“. Ide v podstate o to, že ak sa daný proces (vyliečenie z rakoviny) opakuje dostatočne veľa krát, tak sa všetky možné dôvody vyliečenia vyskytnú úmerne svojej pravdepodobnosti a to aj tie najmenej pravdepodobné, akým je aj spontánne vyliečenie. Inač povedané, sakra šťastie. Takže áno, vyliečil sa alternatívnou cestou, nič nie je na 100% , ale mal nato šancu asi 0,000000001%. Ale šanca, že bez liečby má málo času je 99,99..%. Možno mal šťastie a mnohé iné faktory spôsobili, že mal toho času dostatok (ak sa skutočne jednalo o rakovinu s ohrozením života). Je morálne na základe takého prípadu skúšať šťastie ostatných? Toto považujem za dosť podstatné uvedomiť si pri čítaní „onko-alterna-príbehov“. Každý pacient je iný a aj každé nádorové ochorenie je iné, dokonca aj dva nádory mozgu v tom istom klinickom štádiu, toho istého histologického typu a iných vlastností sa správajú úplne ináč. Všetko sú to ďalšie a ďalšie miesta, kde sa daný onkologický príbeh nemusí zreplikovať do prípadu iného onkologického pacienta.

Člověk by si řekl, že alespoň o svátcích bude mít klid, ale opak je pravdou. Konspirátoři, potulní blázni a redakce badatel.net nikdy nespí. Jinak si nedovedu představit, jak někdo mohl vypustit „do éteru“ takto lživý článek – „Prečo sú testy na Helikobaktera nezmysel a dokonca kontraproduktívne“. Zkusím rozebrat článek postupně, každopádně prvně bych se zaměřil na samotnou fyziologii žaludku a tajemného Helicobactera.

Vzhledem k tomu, že je následující text rozsáhlý a ne každého zajímá fyziologie trávení a mechanismus patologie Helicobactera, pak doporučuji těm, kteří se chtějí přímo pobavit nad článkem badatel.net, aby první a druhou část rovnou přeskočili. Následující text je členěn na:

1. Stručná anatomie a fyziologie trávení
2. Helicobacter pylori
3. Reakce na snůšku nesmyslů, tedy na článek: “Prečo sú testy na Helikobaktera nezmysel a dokonca kontraproduktívne“

1. část – Stručná anatomie a fyziologie trávení

Žaludek (ventriculus) je orgán, který je uložený pod bránicí. Z horní části do něj ústí jícen (v místě tzv. kardie), na druhé straně přechází ve dvanáctník.

zdroj: WebMD, LLC

Žaludek má řadu funkcí, především pokračuje v trávení, které započalo již v dutině ústní, dále slouží jako chemická bariéra proti průniku velkého spektra patogenů. Jistě nemá smysl rozebírat detailně anatomii, proto bych jen zmínil, že se skládá ze třech základních částí, tj. fundus (horní část), corpus (tělo) a pylorická část, na kterou navazuje dvanáctník. Samotný žaludek je z hlediska histologie tvořen ze svaloviny (3 vrstvy), podslizničního vaziva (obsahující cévy a nervy) a sliznice (zakřivenou v řasy), do kterých ústí žaludeční žlázy, které se skládají z jednotlivých sekrečních buněk, z nichž nejdůležitější pro pochopení trávení jsou:

A) Žlázky v těle žaludku, které obsahují:
1) Hlenové buňky: produkují hlen (mucin) – ochrana povrchu žaludku
2) Hlavní buňky: produkují pepsinogen (neaktivní enzym štěpící bílkoviny, aktivuje
se až v žaludku na aktivní pepsin v kyselém pH) a lipázu (štěpící tuky)
3) Parietální buňky: produkce HCl, tj. upravující pH v žaludku – „okyselují lokálně“

B) Žlázky v pyloru obsahují:
1) G-buňky: produkují gastrin – hormon, který se vyloučí po „alkalizaci“ žaludku potravou, ale umí to též alkohol, mléko, vápník, a pod., a který následně ovlivní tzv. enterochromafinní buňky, které vyplaví histamin a ten se váže na receptory parietálních buněk, a to vede ke zvýšenému vyplavování žaludeční kyseliny, následně k poklesu pH a možné aktivaci pepsinogenu na pepsin (štěpení bílkovin).
G-buňky:
V žaludku musí být skutečně kyselé prostředí, pH se pohybuje v rozmezí 0,8 – 4, za vyššího pH by nedošlo k aktivaci enzymů, nefungovala by antibakteriální bariéra, nedošlo by k denaturaci bílkovin, a pod.
Samotná anatomická stavba, fyziologie a množství ostatních struktur žaludku silně přesahuje myšlenku tohoto textu, proto se následující řádky omezí jen na potřebné.

Princip trávení:

Ústa: Samotné trávení je zahájeno žvýkáním, kterému dopomáhají sliny. Tento vazký sekret (hypotonický) o denní produkci kolem 1,5l obsahuje mimo jiné enzym ptyalin (alfa-amyláza), který štěpí škroby. Antibakteriální účinek zde doplňuje tzv. lysozym. Samotné sliny mají pH kolem 7, tím dochází k fyziologickému „oplachu“ jícnu, do kterého běžně regurgituje (vrací se) alespoň malé množství HCl ze žaludku.

Jícen: Poté, co se uzavře hrtanová příklopka (epiglotis), je sousto postupně sunuto do hltanu až po horní jícnový svěrač, který se reflexně otevře a potrava tak může postupovat, díky peristaltické vlně jícnu, směrem dolů až pod bránici do žaludku, kde se opět reflexně otevírá dolní jícnový svěrač a potrava končí v žaludku. Tento dolní jícnový svěrač je v klidu uzavřen tak, aby kyselina ze žaludku nedráždila sliznici jícnu. Jako každá kyselina i tato může „zničit“ povrch jícnu, přičemž roste riziko pro vznik maligního tumoru jícnu (tzv. Barettův jícen, který přechází v adenokarcninom jícnu).

A konečně žaludek, dnešní téma. Jedná se o velmi složitý a komplexní děj, už to že se dostává potrava do žaludku, tělo postupně „mobilizuje“ také slinivku (pankreas), tenké střevo, žlučník, játra, upraví průtok krve trávicím systémem, peristaltiku a z toho vyplývá, že není možné děj popsat skutečně celý, ale pouze část, která se odehrává v žaludku:
1. reflexní fáze - cefalická : očekávání potravy, vůně, chuť aktivuje sekreci HCl cestou X. hlavového (bloudivého) nervu.
2. žaludeční fáze – gastrická: mechanické podněty na stěnu žaludku, změna pH („alkaličtější“) = vyloučení gastrinu, vše vede ke zvýšení tvorby HCl
3. intestinální fáze - poté, co se potrava dostává do první částí tenkého střeva, dochází k velkému množství reflexních dějů, vylučování enzymů, hormonů a úpravě tonu žaludku.

zdroj

To vše vede k tomu, že se v žaludku může potrava skutečně důkladně rozmělnit, natrávit enzymy a navíc na pár hodin pozdržet tak, aby byla do tenkého střeva uvolňována postupně jako tzv. chymus (trávenina). Ten je následně štěpen enzymy ze slinivky a resorbován tenkým střevem.

2. část – Helicobacter pylori

„Helicobacter pylori (dříve nesprávně Campylobacter pylori) je spirální, mikroaerofilní, gram-negativní bakterie, která kolonizuje žaludeční sliznici. Prevalence infekce H. pylori se v naší populaci odhaduje na 30–55 %. Prevalence roste s věkem populace. Infekce H. pylori bývá přítomna u 90–95 % pacientů s duodenálním vředem a u 60–80 % pacientů s žaludečním vředem (Barry Marshall a Robin Warren – 2005 – Nobelova cena za fyziologii a lékařství).“ (zdroj)

Tato bakterie se přenáší přímo z člověka na člověka, popř. potravou, nádobím, apod. Následně se usadí na sliznici žaludku (nikdy neinvaduje přes sliznici) a začne produkovat ureázu (enzym), který přeměňuje močovinu (ureu) na amoniak (“zásaditý plyn”) a tím kolem sebe vytvoří jakési “zásadité ochranné pásmo” a nemůže být zlikvidována kyselinou chlorovodíkovou, ke všemu je zničen postupně i ochraný hlen (bakterie vylučuje proteázy a fosfolipázy) na povrchu sliznice. Tato “potvůrka” tak naruší ochranou bariéru, a aby toho nebylo málo, zvýší (jelikož se vyskytuje hlavně v antru, kde jsou G-buňky) produkci gastrinu a ten kyselost v žaludku. Takto může vzniknout doslova samonatrávení sliznice což není za normálních podmínek možné. Je to ideální stav pro vznik žaludečního vředu! Navíc se kyselina v nadprodukci doslova rozlévá do tenkého střeva, kde take tvoří vředy (sliznice tenkého střeva už vůbec není chráněna proti takovému náporu HCl).

V důsledku chronického dráždění, pak vzniká jednak tzv. intestinální metaplázie (na podkladě ní pak adenokarcinom žaludku) a jednak tzv. chronická gastritida (chronický zánět žaludku). Jako každý zánět (chronický), dochází k narušení fyziologické sliznice a v našem případě pak k tzv. atrofii (“tak dlouho se chodí se džbánem pro vodu, až se ucho utrhne…tak dlouho irituje H. pylori sliznici, až ji kompletně “zdevastuje” a ta přestane produkovat HCl”). Proto jak vidíme, máme dva stavy, jednak zprvu nadprodukci HCl z dráždění G-buněk a posléze při zničení sliznice NEprodukci HCl (hyposekreci).

Jistě si každý dovede představit, že kde není kyselina, není vřed ale take není ochranná bariéra žaludku a především vázne trávení. Opravdu si chcete pěstovat svého H. pylori?

Jak bylo zjištěno, má tato bakterie KAUZÁLNÍ VZTAH (při eradikaci bakterie zanikne i onemocnění) K:
1) Vředům žaludku a duodena: po odstranění bakterie zanikne i vřed.
2) MALT- Lymfomu (malignímu nádoru lymfatické tkáně) žaludku. Není krásné, když se pacient po užití ATB vyléčí z rakoviny (tedy pokud nejsou vzdálené metastázy)?

Další vztah je dáván do souvislosti s refluxní chorobou jícnu (alespoň mimo fázi hyposekrece, kde působí “protekčně”, ale za jakých podmínek), dale pak k nádorům hrtanu, autoimunitám, migréně, akné, rosacei a mnoho dalších.

zdroj

Vznik vředu:
1) bakterie se dostává do ochraného hlenu na povrch sliznice
2) produkuje ureázu a mění močovinu na zásaditý amoniak (lokálně roste pH = chrání se)
3) naruší epitel sliznice a odstraní ochranný hlen
4) kyselina chlorovodíková má nyní volný průnik k nechráněné sliznici a ta je postupně ničena (vředy) , to přitahuje imunitní buňky a ty dávají možnost vzniku zánětu (posléze malignímu lymfomu, atd).

Myslím, že jistou představu o žaludku a vlivu této bakterie čtenář má, proto se přesunu ke článku ze server badatel.net a zkusím vyvrátit ničím nepodložené tvrzení, které tato skupinka amtérských pisálků rozšiřuje. Zde také rozvedu diagnostiku a terapii, která je dnes relativně snadná a jak vidno, lze předejít obrovskému množství komplikací, které z této bakterie plynou.

3. část – reakce na článek z www.badatel.net

Následující text je reakce na článek:

1) “Mávate dlhšiu dobu bolesti brucha. Občas prejdú, no vždy sa skôr či neskôr vrátia. Niekedy sú bolesti na nevydržanie a lieky zaberajú len čiastočne. Po viacerých návštevách lekára, ktoré nikam nevedú, vám je doporučené absolvovať test na Helikobaktera pyroli.”

Pevně doufám, že H. pyRoli je jen překlep, ale vezmu to hezky postupně. Bolesti v oblasti gastrointestinálního traktu mohou být neskutečně pestré, o různé intenzitě a zároveň jsou prakticky všechny na úplně jiném patofyziologickém principu, proto lékař nebude indikovat pokaždé test na Helicobactera, jehož jsme nosiči skoro všichni, ale bude hledat problém, který dyspepsii způsobuje (např. vřed při gastroskopii) a pakliže se zjistí kauzální souvislost patologické léze a bakterie, můžeme se teprve bavit o eradikaci této bakterie. Navíc bakterie není jediný důvod pro bolesti v břiše, souvislost je samozřejmě i s nevhodnou stravou, nádory a léky (především NSAID – např. ibuprofen) a mnoho dalšího.

2) “Konvenčná medicína pristupuje k mnohým zdravotným problémom tak povediac príliš jednoducho, nechcem povedať sedliacky. Liečba Helikobaktera nie je výnimkou.Ich logika znie nasledovne: Ak je premnožená baktéria, ktorá spôsobuje problémy, je potrebné sa jej zbaviť. No a ako sa jej zbaviť? Predsa antibiotikami. Po odstránení Helikobaktera je problém zdanlivo vyriešený. Lenže on nie je.”

Medicína má přesně určeno, kdy Helicobactera eradikovat a kdy nikoli, jednak se musí skutečně prokázat (specifickými testy), že je pacient nosičem této bakterie (nestačí jen symptomy plynoucí z této bakteriální kolonizace), poté samotná eradikace musí mít prospěch a nesmí převážit rizika nad léčbou. Proto hovoříme o 3. stupních indikace:

1) Jednoznačná indikace – prokážeme kauzální souvislost (bakterie-vřed), protože víme, že eradikace povede k úplnému ústupu onemocnění (po odstranění bakterie zaniká do pár týdnů i vřed), popř. výše zmíněný maligní lymfom žaludku. Toto se týká naprosté většiny pacientů,u kterých se provádí eradikace (= kompletní odstranění).

2) Relativní indikace – eradikace by měla vést k ústupu onemocnění nebo předcházet budoucím komplikacím = prevence. Týká se to především pacientů s rodinnou anamnézou karcinomu žaludku či vředové choroby. Doporučuje se přeléčit pacienty např. s polypy žaludku, u kterých se vyskytuje posléze karcinom žaludku (po eradikaci dochází k regresi polypů). Pacienti s cirhózou mají asi 40x vyšší riziko vzniku peptického vředu, který může být to poslední, co v životě zažijí (masivní nezastavitelné krvácení). Opravdu si nezaslouží (z logiky věci) eradikovat tuto bakterii, když známe kauzální souvislost bakterie-vřed? Další indikací je prevence chronické atrofické gastritidy.

Jak jsem již zmínil, jedná se o relativní indikace, proto se léčba netýká všech pacientů, ale pouze tam, kde benefit přesahuje riziko.

3) Sporné indikace: není vědecký důkaz o tom, že léčba bakterie zlepší pacientův stav, proto se léčba nedoporučuje a musela by být nasazena zcela vzácně a individuálně.

Myslím, že jsem dostatečně zmínil, kdy se bakterie „likviduje“ (eradikuje) v každém případě, kdy se o léčbě spíše uvažuje a kdy se o léčbě prakticky neuvažuje. Proto tvrzení, že: „Ak je premnožená baktéria, ktorá spôsobuje problémy, je potrebné sa jej zbaviť“ je vcelku logické, ne? Škoda, že to autor vzal ironicky, mohl mít u mě jedno velké bezvýznamné plus!

3. “Pozrite sa, Helikobaktera máme v sebe takmer všetci, no len v malom množstve, kedy nedokáže narobiť príliš veľa škody.”

Ano, opravdu ho má 30-55% dospělé populace v Evropě, většinou ho získáme již v dětství.

4. “Prečo sa potom v niekom premnoží a v inom nie?”

Každý člověk je individuální a jak lze vidět výše (mechanismus vředu a zánětu), je potřeba splnit mnohem více podmínek než pomnožení samotné bakterie. Záleží to na celkovém stavu pacienta,genetice, imunitě, věku, přidružených komorbiditách, užívaných lécích, abusu alkoholu, stresu, kouření, stravovacích návycích, apod. Jen „badatel“ očividně moc nebádá, když ho podobná logická souvislost nenapadne.

“Mám pre vás dobrú správu: Pomaly prichádzame k jadru problému.”

A já začínám mít skutečný strach …

5. “O tom, či sa vo vás Helikobakter premnoží alebo nie, rozhoduje viac menej kyslosť vášho žalúdka.”

Poté, co vnímavý čtenář pochopil, že tato bakterie je evolučně připravena na nehostinné kyselé prostředí žaludku (pH 1-3), určitě si pamatuje, že dokáže štěpit močovinu na amoniak („zásaditý plyn“) a tím se obklopí vlastní ochrannou bariérou (navíc je zavrtána do hlenu, přes který kyselina neprostupuje, jinak by se natrávila sliznice i bez Helicobactera). Takže kyselost/zásaditost žaludku absolutně nerozhoduje o patologii H.p.

6. “Ak mávate problémy s trávením alebo pálením záhy, potom problém nie je nadmerná žalúdočná kyselina, ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Skutočným problémom je naopak, jej nedostatok. Ten spôsobuje nedostatočné trávenie a z toho potom vyplývajúce bolesti žalúdka či pálenie záhy.”

Tady vidíte, kam až vede absolutní neznalost chemie a biologie. I student základní školy dobře ví, že poleptání kyselinou pálí. Při gastroezofageálním refluxu (GER) dochází k zpětnému proniknutí kyseliny ze žaludku (tvorbu zvedá gastrin, potažmo H.p.) do jícnu, kde dochází k chemické iritaci sliznice a pocitu pálení. Co nás teda na sliznici pálí, když ne kyselina? Sliny, které to fyziologicky oplachují a mají pH 7? To těžko. Myslím, že autor zašel opravdu daleko s tímto nesmyslným tvrzením a nemá smysl se podobnou hloupostí dále zabývat. Paradoxně však druhá část věty je pravdivá, při nedostatku kyseliny je porucha trávení a z ní vyplývající dyspeptické potíže. Každopádně už „badatel“ nezmínil, o kterou fázi zánětu žaludeční sliznice se jedná.

7. “Keď na tieto symptómy použijete antacidá, teda lieky na potlačenie žalúdočných kyselín, vytvoríte tým v žalúdku prostredie, ktoré je vhodné pre množenie sa Helikobaktera.”

Antacida jsou léčiva, které se užívají v omezené míře, krátkodobě a do vyřešení primárního problému (důvodu reflexu). Při opakujícím se reflexu a pálení žáhy je na místě vyhledat lékaře, důvodem je např. brániční kýla, tumor, nemusí jim být Helikobakter. A jak jsem již řekl, bakterii je celkem jedno jaké prostředí má. Je perfektně evolučně vybavena.

8. “Jediné správne riešenie má 3 zásady:
1. V žiadnom prípade neužívať antibiotiká.
2. V žiadnom prípade neužívať antacidá (alebo len v naozaj akútnych prípadoch).
3. Podporiť trávenie a tvorbu žalúdočnej kyseliny (Helikobakter sa v správne kyslom prostredí nedokáže rozmnožovať).”

Pokud si chcete vypěstovat „krásný“ vřed, karcinom žaludku nebo lymfom, chcete trpět dyspepsií, pak se držte badatelových zásad, jak vidno, má velmi široké znalosti antibiotik, mikrobiologie i lidské fyziologie a patofyziologie. Ohromná škoda, že nikdy neviděl živého pacienta.

9. “Prečo sú testy na Helikobaktera nezmysel a dokonca kontraproduktívne?
Teraz už odpoveď na túto otázku poznáte.”

Neznáme, ale snůšku nesmyslů už znovu číst nebudu, na to nemám žaludek, asi se mi právě pomnožil Helicobacter.

10. “Pozitívny test totiž roztočí kolotoč chybnej liečby, ktorá problém nevyrieši, ale ho ešte viac zhorší. Preto, ak vám lekár navrhne test na Helikobaktera, odmietnite ho. Takýto test je nezmyselný a viac vám uškodí, ako pomôže.”

Netuším, jak může testování uškodit, ale ano, pokud chcete našemu zdravotnictví ušetřit pár set korun, ale poté z něj hezky „vyždímat“ pár set tisíc po perforovaném vředu nebo nálezu karcinomu, musím s autorem souhlasit, odmítněte testování, je to velký FARMABYZNYS.

Myslím, že je nyní na místě, abych uvedl jak samotná diagnostika H.p. probíhá a jaká
je léčba. Navíc autor záměrně nezmínil důležitý fakt, riziko reinfekce po eradikaci je vzácné.

Většinou přichází pacient ke svému praktickému lékaři pro tzv. dyspeptické potíže a pro bolest („žaludeční vřed bolí po jídle, vřed na dvanáctníku nalačno“), po vyloučení ostatních příčin bývá pacient zpravidla odeslán ke specialistovi – gastroenterologovi (léčbu může zahájit i praktická lékař na základě speciálního vyšetření), který provede konkrétní vyšetření (od endoskopie – vyšetření kamerou, odběr bioptického vzorku, až po dechové a laboratorní průkazy bakterie). Poté, co je objasněn kauzální vztah Helicobactera s patologii v jícnu, žaludku či dvanáctníku a je vyloučena jiná příčina (např. tumor, který imituje vřed), je pacientovi doporučena eradikace. Ta spočívá v kombinované ATB terapii (7 dní, popř. režim 5+5) a navíc užívání tzv. blokátorů protonové pumpy (pokud chceme, aby se vřed „zhojil“, není na místě, aby poškozené místo stále „oplachovala kyselina“, a proto dočasně blokujeme sekreci HCl – tedy po dobu nezbytně nutnou). Někdy se musí po ukončení terapie provést znovu gastroskopie, raději se přesvědčit, že se skutečně jednalo o vřed způsobený bakterií a ne tumor, který je makroskopicky velmi podobný (ale zpravidla je trošku jinak lokalizovaný).

zdroj

Doufám, že jsem Vám alespoň trošku objasnil základy trávení a patologii Helicobactera pylori, problematika je to velmi složitá a rozhodně není na místě ignorovat fyziologii a patologii, jak nám velmi dobře demonstroval web badatel.net

Článok môžete podporiť na Vybrali SME.

Zdroje:

http://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2011/03/06.pdf

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Refluxn%C3%AD_choroba_j%C3%ADcnu

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Helicobacter_pylori

http://czmedicus.blogspot.cz/2011/12/helicobacter-pylori-indikace-eradikace.html

www.cls.cz/dokumenty2/os/r022.rtf

http://www.stefajir.cz/?q=helicobacter-pylori-zaludek

http://www.internimedicina.cz/artkey/int-200108-0007.php

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:H_pylori_ulcer_diagram.png

WebMD, LLC

http://stomachpicture.com/digestive-system-stomach-acid/

http://www.tabletsmanual.com/wiki/read/helicobacter_pylori

is.muni.cz/elportal/estud/…/Fyziologie_traveni_a_vstrebavani_nove.ppt

http://www.hopkinsmedicine.org/healthlibrary/GetImage.aspx?ImageId=125539

Druhého januára naši obľúbenci z doublediamond.sk na svojej facebookovej stránke zdieľali príspevok s desiatimi “klamstvami” alebo “podvodmi” medicíny. Vzhľadom na absurdnosť ich “odhalení” si dovoľujem trochu tieto tvrdenia uviesť na pravú mieru. V nasledujúcom texte budú uvedené citácie z ich stránky odlíšené kurzívou.

#1 Vakcíny proti chrípke chránia pred chrípkou
Štúdie ukazujú pravý opak! Vakcíny proti chrípke môžu zvýšiť riziko chrípky až 3-násobne. Navyše, vakcíny obsahujú formaldehyd, ortuť a iné toxické substancie.
Ak dostanete chrípku, je to signál, že vaše telo má slabú imunitu a je potrebné ho alkalizovať a detoxikovať.

Neexistuje mechanizmus, ktorým by očkovanie proti chrípke mohlo zvýšiť riziko chrípkovej infekcie. To, že imunizácia-očkovanie voči infekcii influenza vírusmi nie je stopercentné nie je žiadnym tajomstvom, avšak signifikantná efektivita očkovania proti chrípke bola dokázaná nespočetnými štúdiami. Účinok nie je stopercentný aj kvôli antigénnej premenlivosti influenza vírusov, tzv. antigénny drift a antigénny shift (menšie a väčšie zmeny v povrchovej štruktúre vírusu). Vakcína proti chrípke sa vyrába každoročne “na mieru” podľa predpokladu výskytu jednotlivých kmeňov vírusu chrípky. Ako bonus pripájam štúdiu dokazujúcu efektivitu spomínaného očkovania.

Rád by som poprosil aj chlapcov z double diamond o odkaz na štúdiu ktorá dokazuje ich tvrdenia.

Ak dostaneme chrípku, nie je to signál, že naša imunita je oslabená. Totiž vírus chrípky je tzv. primárny patogén, čo v ľudskej reči znamená, že v prípade, keď sa ľudský organizmus stretne s dostatočne veľkou infekčnou dávkou tohto vírusu, tak infekcia je nevyhnutná.

O prekyslení, resp. potrebe či skôr nepotrebe alkalizácie, sme už písali, preto pripájam odkaz.

Nezabúdajme, že dávka je to, čo robí jed jedom. Formaldehyd sa vo výrobnom procese vakcín používa na inaktiváciu vírusov a vo vakcíne sa môže vyskytovať iba jeho minimálne zvyškové množstvo. V prípade moderných rekombinantných vakcín sa nevyskytuje vôbec. Zavádzajúce je aj tvrdenie o používaní ortute. Ortuť sa vo vakcinách vyskytuje v organickej zlúčenine zvanej thiomersal, ktorá slúži ako konzervant a porovnávať jej toxicitu s čistou ortuťou je nezmyselné, keďže ortuť je v nej viazaná.

Napriek tomu boli uskutočnené štúdie zaoberajúce sa thiomersalom, ktoré dokazujú aj jeho možné negatívne účinky. Napr. Avšak… ortuťová zlúčenina thiomersal sa už 6 rokov v detských vakcínach nepoužíva. (Dodatok pre vyznávačov spojenia vakcinácie detí a autizmu.)

V prípade hliníka sa opäť odvolávam na jeho nízku dávku a navyše nasledujúci odkaz dokazuje, že hliník ako adjuvans v moderných vakcínach proti chrípke nie je.

#2 Vezmite si antibiotiká
Anti znamená Proti, Bios je Život – antibiotiká sú teda tabletky proti životu. Ak chcete zabiť život vo vás, vezmite si ich. Ako uvádza phmiracle, antibiotika nezabíjajú baktérie. Oni len prinútia baktérie zmeniť svoju povahu do kvasiniek a plesní. To je dôvod, prečo častí konzumenti antibiotík môžu skončiť s kvasinkovou infekciou.

Vysvetlenie pojmu antibiotiká autormi z double diamond je čisté zavádzanie a prekrúcanie faktov. Som si istý, že pôvodný autor pojmu antibiotikum mal na mysli boj proti patogénnym živým baktériam… nie proti pacientovi.

Facepalm… Ako si niekto môže dovoliť napísať, že antibiotiká prinútia zmeniť jednu formu života na inú? Baktérie na plesne ???! Prosím? Autori z double diamond by si mali doštudovať základné princípy antimikrobiálnej terapie, ako i stredoškolskú (alebo ešte aj prírodopis?) biológiu. Účinok antibiotík voči baktériám je nespochybniteľne dokázateľný. Istý problém predstavuje to, že antibiotiká nedokážu byť stopercentne selektívne a okrem škodlivých baktérií zabíjajú aj nám prospešné osídlenie ústnej dutiny, čriev atď. Znížením množstva pre nás prospešnej bakteriálnej flóry teda vzniká priestor pre rozmnoženie tzv. oportúnne patogénnych organizmov (príležitostne vyvolávajúcich ochorenie), medzi ktoré patrí aj pleseň Candida albicans.

Chapandos Maroš Koles a spol. ? …

#3 Prechladnutie/nádcha je spôsobená vírusom
Ak vám ľudovo povedané tečie z nosa, máte upchaté dutiny, kýchate, kašlete a cítite sa slabí, je to len spôsob tela, ako sa zbavuje kyselín. Vaše telo môže eliminovať kyseliny cez pokožku, moč, stolicu, uši, oči, ústa alebo nos.
Nebolo by rozumné brániť svojmu telu v eliminovaní kyselín tým, že budete užívať tabletky “proti” nádche/prechladnutiu. Práve naopak, dodržiavajte pitný režim, doprajte si pokoj, konzumujte prevažne alkalické, čerstvé potraviny bohaté na minerály a antioxidanty.

Ako je potom možné, že prítomnosť rhinovírusov je virologickými metódami pri tzv. prechladnutí dokázateľná? K problematike prekyslenia odkazujem na náš článok, ktorý je už vyššie uvedený.

Tabletky proti nádche? Ja take nepoznám. Poznám mukolytiká a expektoranciá, ktoré podporujú riedenie hlienov a vykašľávanie. Okrem toho existujú kvapky alebo tabletky s obsahom efedrínu na zmenšenie opuchu nosovej sliznice, vďaka čomu sa lepšie dýcha. Každopádne, tvorba hlienov je reakcia našej sliznice na prítomnosť infekcie, tvorí sa preto, aby bolo možné lepšie sa zbaviť mikróba vyvolávajúceho infekciu, laicky: vykašľať ho. Prekyslenie po tretie…

#4 Lieky môžu mať vedľajšie účinky
NIE. Lieky majú vedľajšie účinky a to výrazne! Státisíce ľudí po celom svete zomierajú na negatívne vedľajšie účinky liekov. Pozor, nie na predávkovanie alebo nesprávne zvolený liek. Lieky užívajú presne tak, ako im boli predpísané, ale ich telo podľahne ich toxicite (zlyhanie pečene/obličiek/pokles imunity/hormonálna nerovnováha)

Vedľajšie účinky má aj cesnak. Antimikrobiálne účinky alicínu z cesnaku sú dokázané, ale cesnak okrem toho pomerne výrazne znižuje krvný tlak. Takže vedľajšie účinky sú úplne prirodzené aj pre terapiu bylinkami.

Každý liek, každá potravina, všetko čo sa do tela dostáva, môže mať vedľajšie účinky. V prípade schválených liekov je veľmi prísne posudzovaná skutočnosť, či liečebný prínos lieku prevyšuje možné nežiaduce účinky – len lieky s dokázateľne vyšším prínosom sú schválené na liečebné použitie. Nemenej dôležité je aj dávkovanie lieku – prekročenie odporúčanej dávky môže viesť k vedľajším účinkom, ktoré môžu byť veľmi závažné. Ale to platí aj v prípade byliniek či rôznych výživových doplnkov.

#5 Máte depresiu? Tu sú tabletky
Mozog je nepreskúmaný orgán. To, že sa cítite skleslo ešte neznamená, že potrebujete svoje telo zaťažiť liekmi. Lieky “proti depresií” môžu mať vedľajšie účinky, ktoré vedú až k samovražde.
V prvom rade hydratujte svoje telo (mozog je z 80% tvorený vodou), konzumujte ovocie (banány, datle, ananás, mango, pomaranč, figy, jablká), prijímajte zdravé tuky bohaté na Omega 3 a veľa organických minerálov. Meditujte a nevystavujte sa zbytočnému stresu a žiareniam (mikrovlnné žiarenie, WiFi, telefonovanie)

A k samovražde vedie aj depresia bez liekov ;). Neurovedy zažívajú v dnešnej dobe zlaté časy, je to však téma tak rozsiahla a komplikovaná, že svojim rozsahom nepatrí k nášmu článku.

Dôležité je pochopiť, že nie každá forma depresie sa nevhynutne lieči antidepresívami a na druhej strane, antidepresíva už mnohým ľuďom zachránili život…

#6 Nevieme ako vzniká rakovina
Prezident Nixon vyhlásil pred polstoročím, že vyhlasuje vojnu rakovine. Miliardy dolárov boli vyzbierané na tento výskum. Výsledok? Žiadny.
Múdri ľudia ale poznajú hlavný dôvod vzniku rakoviny, ktorý popisoval aj držiteľ Nobelovej ceny – Otto Warburg. Vystavovanie tela stresu, kyselinám z priemyselných potravín, častá konzumácia alkoholu, kávy, liekov a nedostatok pohybu vyvoláva v tele ideálne podmienky pre rozvoj rakoviny.
Veľa odborníkov z rady konvenčnej medicíny nechápe, že rakovina = kyseliny. Aj preto sú ich výsledky v boji s chorobou takmer nulové.
Zamyslite sa: Obezita vyvolá 500 000 prípadov rakoviny ročne. A čo iné je obezita, ako telo plné kyselín.

Mechanizmus vzniku rakoviny poznáme, odkazujem na sériu svojich článkov: 1 2 3

A nie… po miliontýkrát nie. Rakovina nie je spôsobená prekyslením, ale naopak. Rýchly rast nádoru bez dostatočného krvného zásobenia si produkuje energiu anaeróbnou glykolýzou za vzniku laktátu, ktorý lokálne v okolí buniek znižuje pH.

Reagovať na tvrdenie, že terapia rakoviny má takmer nulovú úspešnosť je zbytočné. Spomeniem iba príklad akútnej promyelocytovej leukémie, ktorá je dnes použitím all-trans retinovej kyseliny liečiteľná na 70-80%. Pred zavedením tejto liečby do praxe mal tento typ leukémie jednu z najhorších prognóz spomedzi hematoonkologických ochorení. Zdroj.

Pri včasnom diagnostikovaní sú dnes úspešne liečené aj niekoré druhy nádorov semenníkov, choriokarcinóm maternice bez metastáz ako i spinocelulárny karcinóm kože.

#7 Cholesterol v jedle spôsobuje infarkt
Lož. Hlavná príčina infarktov a mozgových mŕtvic sú kyseliny, príliš vysoký príjem Omega 6, biely cukor a znížená produkcia NO.

Príčinou akútneho infarktu myokardu alebo mozgovej cievnej príhody je upchatie koronárnej tepny alebo mozgovej tepny trombom resp. aterosklerotickým plátom. V prípade mozgovej príhody je možné aj prasknutie artérie pri vysokom krvnom tlaku. Ateroskleróza je proces v cievnej stene podmienený napríklad vysokým príjmom cholesterolu z jedla, geneticky, vekom, pohlavím a podporovaný napríklad fajčením.

#8 Podávanie hormónov vo forme tabliet
Milióni ľudí po celom svete užívajú liečiva na “úpravu hladín hormónov”. Veľké množstvo z nich úplne zbytočne. Rozumnejšie by bolo zlepšiť funkcie orgánov a žliaz tak, aby optimálne produkovali telesné hormóny.
Ako? Ideálnou stravou pre telo človeka – ovocie, zelenina, orechy, semená, kvalitné oleje obsahujú živiny, nevyhnutne dôležité pre optimálnu činnosť žliaz.

A ako by pánko zlepšil fungovanie štítnej žľazy, ktorá musela byť pacientovi odobratá kvôli postihnutiu malígnym nádorom? Ako by pánko zlepšil fungovanie langerhansových ostrovčekov zničených autoimunitnou reakciou pri diabetes melitus typu 1? Odporúčam si navrhovanú terapiu orechmi a semenami najprv otestovať na nejakej dobrovoľnej obeti, po neúspechu možno pochopíš, že nemáš pravdu.

#9 Z mäsa rastú svaly
Svaly nerastú z mäsa, ale z toho, čo im vaša krv poskytuje. Bielkoviny môžu byť prijaté z rôznych zdrojov ako sú zelená listová zelenina, orechy alebo avokádo. Áno, mäso poskytuje bielkoviny, ale je to jeden z najhorších možných zdrojov. Prejedať sa mäsom a celkovo bielkovinami vedie k presýteniu tela kyselinami (sírová, dusičná, fosforečná, močová) ktoré vyvolávajú radu zdravotných problémov (poškodenie pečene, poškodenie pankreasu, acidóza tkanív, ..)

Mäso obsahuje bielkoviny zložené z aminokyselín v pomere pre ľudský organizmus najprirodzenejšom. Lepšie vieme využiť už len bielkoviny z vajec. Okrem toho, mäso obsahuje esenciálne aminokyseliny, ktorých dostatok získať z rastlinnej stravy je kvôli nízkej biologickej hodnote rastlinných bielkovín ťažšie.

Je síce pravda, že mäso, teda hlavne vnútornosti ako napr. pečeň obsahujú enormné množstvo purínov, ktoré potencujú vznik dny (hromadenie solí kys. močovej). Nezabúdajme ale, že veľa purínov obsahujú aj strukoviny a napr. kakao.

#10 Mlieko je dobré na kosti
K tomuto bodu stačí dodať už len jedno. Ak sa človek cíti ako krava a chce vyzerať ako krava – tak kravské mlieko je výborná voľba.
Pri písaní som sa inšpiroval názormi doktora Roberta O Younga, ktorý dosahuje obdivuhodné výsledky. Pri práci s klientom preferuje zaradenie alkalických potravín s bohatým obsahom minerálov. Aj to je jedna z ciest ako dosiahnuť vysoký stupeň VITALITY.
Maroš

K mlieku toľko.

Robert O. Young nie je doktor medicíny ani lekár. Svoje “tituly” (napr. doktor naturopatie) získal na neakreditovanej vysokej škole. Je to jednoducho podvodník. Pár info o ňom.

Maroša pozdravuje a príjemný deň mu praje Ján Šoltés.

PS: Odkazy na štúdie dokazujúce tvoje tvrdenia (napríklad o očkovaní a chrípke ) mi môžeš poslať mailom na soltes(bodka)jan(bodka)ml(zavinac)gmail(bodka)com

Intro:

Welcome to our website called Charlatan hunters. We are a group of people from Slovakia and Czech republic who hate charlatans and their pseudoscience. The internet is full of them and we are here to debunk their nonsense and bring some science based facts.

Andres Kalcker sells dangerous fake hope

There are a lot of videos on Youtube with Andreas Kalcker talking about the same bullshit over and over again. Here is one of them:

https://www.youtube.com/watch?v=ZUC1qpGuBf4

Andreas Kalcker talks something about autism treatment in that video. According to him, autism is a “vaccinal parasitosis”, meaning that autism is caused by 2 factors – vaccination and parasites. Actually, he just put together 2 common quacks spread all over the internet nowadays:

1. Vaccines cause all illnesses, including autism.

2. Parasites cause all diseases, including autism.

a) As for the first one, most of the studies did not find a link between vaccination and autism (1).

b) As for the second one, there is no evidence that parasites cause autism.

c) Concerning both of the factors, there is no evidence that these 2 factors together cause autism, as Kalcker says.

Kalcker‘s evidence:

He says that he has allegedly cured 133 autistic children with his protocol. He also states as evidence a few pictures of something that reputedly contains ova of parasites. Of course, these “allegedly”, “something” and “reputedly” are no scientific evidence, proving no way his theory of autism pathogenesis. Kalcker also cites some studies (6-13, see below), but none of them proves his hypothesis and actually, most of them are not directed towards that hypothesis at all. It resembles me Andrew Wakefield – he also said (is still saying) that his research was replicated in 28 studies. It was not and it could not be, because they did not address the hypothesis (15, 16).

Well, we could stop here with simple conclusion that there is no scientific evidence of Kacker’s theories. But it would be a pity to stop here, because there is much more in this video to point out and to show what a fraud he actually is.

Kalcker says: “I am not specialist on that (parasites), I am a biophysicist, but I am a specialist on logic” (8:53). He refers to his logic, instead of science, more times in the video (ca. 5-times). Or he often says “it’s a fact” without referring to a study (ca. 6-times). So let’s look at the logic of him and his “facts”:

1. Kalcker is introduced as (1:01): „…the lead researcher in chlorine dioxide…“ Kalcker also calls himself a researcher more times in the video (3:11). So I was quite excited at seeing some of his studies in scientific magazines. But then, I got upset, because the results are as follows:

Number of Kalckers studies on chlorine dioxide: 0

Total number of Kalckers studies: 0

2. Kalcker complains that “nowadays medicine is not researching in a scientific way at all – it’s just a fact” (4:00). 45 seconds later, he says that “autism is curable” and as an evidence, he refers to a girl at the beginning of the video who says that she has done Biomed (18), then CD (chlorine dioxide) and then her mother told her that she was recovered = anecdotal evidence, that is exactly what Kalcker says – “not a scientific way at all”. On the other hand, Kalcker says that “it is not a question of science, it is a question of heart” (2:29).

3. “133 children, or even more, because some may have not reported back” (4:50)

Or they have not reported back, because they found out that Kalcker is a pure charlatan who makes money on parents of autistic children. Who knows, how many of them were like that, Kalcker forgot to tell us that by using his scientific-heart-logic methods.

4. Kalcker says that autistic children have parasites in spite of negative stool and ELISA tests. He even discourages people from making stool tests, according to him, it is a waste of money (8:00). But stool tests are the basic diagnostic tool for parasites which Kalcker is talking about – intestinal helmints (flukes, tapeworms and roundworms). Never mind, Kalcker goes on – according to him, it is a new, yet unknown, species (9:02) which has been identified by him (in spite of him saying that he is not a specialist on parasites) and nobody else (neither specialists – parasitologists). And later, he cites scientific articles with known species which we know to identify and diagnose (6-11, see below). Kalcker then laments that no university is listening to him, but 1.5 minutes ago, he says that Bologna University responded to his “findings” saying that these are pseudoparasites – simply said something that resembles parasites, but is not a parasite, for example inflammatory mucus plugs mixed with mucosal lining and food remnants (7:27).

Kalcker says that they (the specialists from Bologna University) have no evidence for it and goes on, he asks: “who or what is causing it?” (7:46) Well Kalcker, epithelial mucosal cells, food remnants and mucus are common stool components. The mucus is produced by this:

No, it’s not a parasite, it is a goblet cell which can be found in epithelium of intestinal mucus lining (also elsewhere) (19).

Inflammatory mucus maybe because, as your protocol says, you pump the colon of these children with industrial bleach and feed them with antiparasitic drugs and other chemicals till they get a diarrhea (see below)…

Kalcker declares that people have parasites in spite of them not being found in colonoscopy. Kalcker says that it is because they are washed out during laxative preparation of patients for colonoscopy (11:30). While saying that, there is a picture of parasites found during colonoscopy in his presentation. And here are some more similar lovely pictures (with nice classic music in the background) from gastroenterologist Dr. Murra Saca from Salvador (20).

5. In Kalcker’s opinion, autistic symptoms correspond with the symptoms of paracitic infections (12:58). There are a lot of parasites, so let’s look at for example a roundworm Ascaris lumbricoides which Kalcker refers to sometimes in the video:

Symptoms: chest pressure, tiredness, subfebrilia, dry choky cough, nausea, vomiting, allergic symptoms, abdominal pain, diarrhoea, anemia, etc.

Autistic symptoms: see the reference 23

Kalcker says that „match“ (12:58). lol

On Kalckers website (24), he writes that these are the typical symptoms of autism:

hyperammonemic encefalopathy, incoordination, ataxia, tremor, seizures, decerebrate posturing, growth retardation, lethargy.

The first one is not a symptom, but brain disorder/damage caused by hyperammonemia – increased level of blood ammonia which can have a lot of causes (30). The other symptoms are the symptoms of hyperammonemia which have been randomly chosen from the picture presented by Kalcker (16:10).These are not symptoms of autism, no way typical ones.

6. Kalcker remarks that parasites release toxins – histamine, malondialdehyde, formaldehyde, ammonia and morphine (13:07).

As for formaldehyde, there is no evidence for it and Kalcker cites nothing.

As for histamine, parasites do not release histamine. Histamine is produced by special immune cells of the parasite host (mast cells).

In case of malondialdehyde, Kalcker refers to a study (28) which does not say that parasites release malondialdehyde, but it says that people infected with parasite have increased blood serum malondialdehyde level. Malondialdehyde is produced during oxidative stress and it is a marker of it. The study therefore says that oxidative stress (and lipid peroxidation) is one of the mechanisms by which the parasite causes tissue damage in its host.

In case of ammonia, Kalcker refers to parasite Trichomonas vaginalis (16:40) which causes trichomoniasis – an STD. Trichomonas produces ammonia locally and does not cause hyperammonemia. A few minutes later, Kalcker is making fun of vaccination against hepatitis B for infants and argues that his child does not have sexual relationships and blood transfer (24:20). Yes Kalcker, your child does not have sexual relationships and that’s why it does not have trichomonas vaginalis which would cause it hyperammonemia (cannot) and then that symptoms of autism (cannot). lol

As for morphine, Kalcker cites a study (29) which says that Ascaris suum (large roundworm of pigs) produces morphine.

click to see GIF picture

7. Change of topic: diabetes type 1 (DM1):

Kalcker states that one woman has recovered from DM1 by using his protocol. She is said to have had a glycemia 500 and after applying the protocol 100. Then she met Kalcker and said “Hey Andreas, I have no diabetes any more” (21:17).

Kalcker and the woman, both of them know nothing about DM1. Normal glycemia in patients with DM1 is not sign of recovery, but compensation. But compensation can be achieved by healthy lifestyle (diet + sport), one does not need bleach enema, antiparasitic drugs and other stuff from Kalckers store (see below).

8. Kalcker pronounces that unvaccinated children are healthier than vaccinated children and that they have less autism, asthma, aso. He cites a survey from New Zealand and Kiggs study from Germany (23:45).

The first one from New Zealand is not a study, but a survey organized by a New Zealand antivax group IAS (33). Real scientific studies did not confirm the results of this survey (34).

The second one is only a misinterpretation of results from Kiggs study (35) by an economist and homeopath Andreas Bachmair (36). The original Kiggs study has pretty clear conclusion:

„The prevalence of allergic diseases and non-specific infections in children and adolescents was not found to depend on vaccination status“ (35). In addition to that, the study found that vaccine preventable diseases occur more often in unvaccinated children than in the vaccinated ones.

Kalcker then looks pissed off (25:05) saying that “they (big-pharma) are poisoning our kids”. It is funny to hear from an individual who feeds autistic children with non-indicated drugs and pumps their colon with bleach (see below) till they have the shits, and till their parents find in that shit something which according to Kalcker looks like a parasite.

9. Kalcker then trumpets that larva migrans (38) occur only because of vaccination, because according to him, vaccines weaken immune system and that causes parasitic larvae to migrate from intestine further to the body (26:05). He presents no evidence and at the end of the section only adds that “this is my personal opinion”.

Vaccination does not weaken ones immune system (37), quite the contrary, vaccination strengthens it.

Larva migrans (LM) is a syndrome caused by parasitic larva migrating trough the body (38). If the larvae migrate through the skin, is is called LM cutanea, if they are in organs and tissues, it is called LM visceralis. Sometimes they can get into the eyes – LM ocularis. The most common cause of LM cutanea is Ancylostoma braziliensis – hookworm (40), the cause of LM visceralis is for example Toxocara canis – dog roundworm (41) which can also cause LM ocularis.

LM cutanea, caused for example by Ancylostoma, occurs when the larvae penetrate the skin and get deeper in tissues and organs. They do not migrate vice versa (from intestine to skin) (40). The second situation (from intestine to skin) can be found for example in Toxocarae, but the migration does not depend on vaccination of the host, but it is natural part of their life-cycle.

10. Kalcker’s autism treatment protocol (30:32):

The protocol is said to be directed against roundworm Ascaris lumbricoides in spite of that 21 minutes ago, Kalcker said that it is a new yet unknown species (see above).

It includes:

Mebendazole (Vermox) – antiparasitic drug – antihelminticum

Piperazine (Entacyl) – antiparasitic drug – antihelminticum

Castor oil – good to cause diarrhoea (3)

diatomaceous earth – contains silica, alumina and iron oxide

epazote – a plant used as an antihelminticum 100 years ago, it was superseded by safer and more effective antihelmintics. Overdose causes stomach and intestine inflammation with abdominal pain, vomiting and diarrhoea, there have also been some cases of death (4)

neem – a tree, from which an oil is being made. It is used in Ayurvedic medicine as an antihelminticum, the efficacy of it is not known, there have been some cases of poisoning including deaths (5)

acidified sodium chlorite – chlorine dioxide; aka CDS or MMS (46) – in form of enemas (35:30)

Looking at this protocol, I do not wonder that one can find something similar to parasites or similar to mucus with parasitic ova in shit of Kalckers victims.

Kalcker emphasizes more times in the video, that it is a non-systemic treatment, that means, according to Kalcker, the drugs used in protocol stay in the intestines and do not absorb into the circulation. It is not true, because these substances can absorb, see for example the pharmacokinetics of Mebendazole (21) or Piperazine (22) which acts systemically.

Kalcker says that one should keep the protocol months (1 to 3 months) (30:50), however, Mebendazole should be used only 3 days (42, 43).

11. Kalcker about oxidative stress (36:45):

“when you here the oxidative stress theories, you can just throw them in the dustbin”

“they are wrong, because they are based on a wrong base”

22 minutes ago, Kalcker cited in case of malondialdehyde a study which says that oxidative stress (and lipid peroxidation) is one of the mechanisms which damage the tissue in people infected by parasite (see above point 5). Malondialdehyde is a product of oxidative stress.

Ok Kalcker, when you say so… All of your theory is wrong, because it is based on a wrong base and we can just throw it in the dustbin.

12. Kalcker affirms that MMS was approved by FDA (36:32) and that it is a legal medicine (39:45).

As for the first one, he refers to a document not from FDA, but from WHO (31) which assesses the safety of chlorine dioxide, or acidified sodium chlorite, as an antimicrobial disinfection substance used in food industry.

As for the second one, he refers to European union which approved the use of intravenous sodium chlorite (NP001) for an experimental treatment of ALS (44, 45). It was approved neither for treating anything else nor for other form of usage.

Concerning the FDA, it released a warning about MMS, saying that people should not take MMS, because there have been a lot of reported cases of poisoning with vomiting followed by dehydration after taking MMS (32).

I have chosen only a few bullshits from Kalcker’s presentation, there is much more of it.

Kalcker refers to some scientific studies, but none of them proves his hypothesis – that autism is caused by parasites and vaccines and that it is possible to treat it with his protocol. He either stretch the results of studies, which he cites, to suit himself, or cherry picks their results or ignores them completely and at the end he just adds “it’s a fact” pointing at the study. It is a common tactic of charlatans who wrap up their quacks and fabrications in science this way. The duped ones then sit in the first rows at his lectures. Moreover, by saying most of his fairy stories, he cites no science or scientific studies.

Why is he doing it? Because of money, why else… Firstly, the headline of this article should have been “Andreas Kalcker has no idea what he is doing and saying”, but it is not his case. He knows very well what he is doing (making money) and what and how to say to earn money.

Kalckers website links to a CDS online-shop (47). He sells books, CDs and DVDs about CDS miracle (48). Seminars with him cost about 100 dollars (49) and he also earns on personal consultations (50), during which he discourages people from treatment and woos people to use (buy) his products. You can buy also his online consultation for 100 dollars/hour (51).

And that’s not all. Kalcker is a member of sect called Genesis 2 (52, 53, 54). Not a sect actually, but rather an international organization that sells CDS/MMS products. The arcibishop of it is Jim Humble, the “inventor” of MMS quacks, Kalcker is a bishop. Kerri Rivera who can be seen at the beginning of the video and who also propagates CDS/MMS products, is also a bishop in this group. How can you join? Simply, you pay. How can you get higher in the ranking of the sect? Simply, you pay more and promote CDS/MMS products (52, 53, 54).

charlatans Jim Humble, Andreas Kalcker and Kerri Rivera

Well, and while these CDS/MMS businessmen enjoy their packet, you can find the torment of their victims on internet – a mother, who applied the protocol on her own son (55):

„My 14YO son has autism. I’ve been treating him with a parasite cleanse system for 1.5 years (5 days on, 2 days off). He’s made some remarkable improvements, but every time I try to wean him off the cleanse, the parasite symptoms flare up. He is nonverbal and fairly low-functioning, so I don’t get any feedback from him as to how he is feeling. Last week, I started him on 1 drop of MMS then upped the dose to 1 drop, 2x a day this week. After about 4 days at 2 drops/day, he vomited once and had diarrhea all day. I am assuming it is the MMS. I decided to drop down to 1 drop/day again until he gets beyond this. He tends to have loose stools anyway, which I am guessing is related to this ongoing battle with the parasites. His gut tends to be very sensitive to anything I give him, so I have to go very carefully with anything new like the MMS. I am still giving him the other parasite cleanse (Systemic Formulas VRM 1-4). I would love to hear anyone’s ideas or insight into this. I am working with a homeopath who has done extensive research into parasite cleanses, but she has not researched MMS. I’m looking to get my son beyond these parasites once and for all. My homeopath and her colleagues are autism experts and do consults with parents from around the world. They have found that the children with autism who are considered “tough nuts” tend to also be parasite kids. With their compromised immune systems, it is difficult to eradicate parasites.“

Conclusion:

Kalcker’s diagnosis:

Find us on Facebook: https://www.facebook.com/LovciSarlatanov

Send us message: info@lovcisarlatanov.sk

References:

Šarlatán BADATEL.net se rozhodl rozšířit další lži a nepravdu o vysokém krevním tlaku (arteriální hypertenzi) a je namístě, abychom na toto téma reagovali. Článek je to sice starší, ale vzhledem k tomu, že hypertenzí trpí v ČR asi 2,5 milionu lidí, je to téma aktuální.

Stejně jako jiné články, dovolím si nejprve definovat a popsat samotné onemocnění, teprve ve druhé části se zaměřím na nesmysly, které prezentuje BADATEL. Proto prosím ty, které zajímá pouze reakce na BADATELE, aby přeskočili následující text.

Co je to vysoký krevní tlak – arteriální hypertenze?

„Arteriální hypertenze (AH) je označením pro opakované nebo přetrvávající zvýšení krevního tlaku – podle definice na hodnoty 140/90 a vyšší. Jde o významné onemocnění pro jeho vysoký výskyt a pro rizika kardiovaskulárních a mozkových komplikací“ (zdroj: www.ikem-kardiologie.cz)

Jak se měří krevní tlak?

„Měření krevního tlaku se má provádět v ordinaci u sedícího pacienta po 10 minutovém uklidnění s paží položenou na podložku v úrovni srdce. Správně by se mělo provést měření 3x a pokud je poprvé zjištěn zvýšený tlak, měl by být změřen na obou pažích (…). Při měření rozlišujeme tlak systolický (tj horní hranice tlakové vlny) a tlak diastolický. Oba tlaky se vyjadřují ve formě zlomku jako například 120/80 a v jednotkách mm rtuťového sloupce. Za normální tlak považujeme hodnoty do 120-129 systolického tlaku a do 80-84.“ (zdroj: www.ikem-kardiologie.cz)

(zdroj)

Lékař tedy hodnotí to, jaký je tlak ve velkých tepnách v závislosti na srdečním cyklu. Když hovoříme o systolickém tlaku, pak máme na mysli ten, který je v cévách v momentě, kdy srdce vypuzuje krev (kontrahuje se = komory se stahují = systola) a srdce vypuzuje krev do aorty. Diastolický tlak je takový, kdy se srdce plní a nic nevypuzuje (komory jsou ve fázi diastoly – relaxují – plní se krví), tedy „jakýsi zbytkový nejnižší tlak v tepně“ než zase přijde vypuzení z komor a tedy systolický tlak.

(zdroj)

Vlevo je srdce, které se stahuje a vypuzuje krev do aorty (a odtud do dalších tepen) = v ten moment měříme tzv. systolický tlak. Vpravo je srdce, do kterého teče okysličená krev z plic/odkysličená z duté žíly a kdy tedy krev není vypuzovaná a my měříme diastolický tlak.

Pro lékaře je velmi nutné stanovit stupeň arteriální hypertenze, od něj se poté odvíjí léčba.

Jak závažná hypertenze je, shrnuje následující tabulka:

(zdroj)

Proč je nutné vysoký krevní tlak léčit? V čem je jeho nebezpečí?

Důvodů je celá řada, ale především byla objevena souvislost mezi nárůstem krevního tlaku a vznikem kardiovaskulárních komplikací (KV), kdy především jsou pacienti ohrožení infarktem, cévní mozkovou příhodou, srdečním selháním, náhlou smrtí a samozřejmě hypertenze dlouhodobě poškozuje ledviny až do jejich konečného selháni.

Je na místě tedy zdůraznit, že tři nejohroženější systémy vysokým krevním tlakem jsou srdce, ledviny a mozek, vše v závislosti na poškození cév vysokým tlakem. Pojem ledviny – vysoký krevní tlak si prosím zapamatujte, budu na něj ještě odkazovat.

To, že vše souvisí se vším, ukazuje tabulka, která znázorňuje, jak vysoké riziko úmrtí na KV komplikace má pacient v horizontu 10 let v závislosti na dalších rizikových faktorech (RF).

Jedná se o tzv. SCORE (Systematic COronary Risk Evaluation).

(zdroj)

Mezi rizikové faktory KV komplikací řadíme např.: Mužské pohlaví, věk mužů +55, u žen +65let, kuřáctví, vysoký cholesterol, zvýšený cukr nalačno, cukrovku, obezitu, rodinnou anamnézu infarktu, další jiné orgánové poškození, atd.

Modelový příklad: Muž, 60 let, 170cm a 120kg, kuřák, s cukrovkou a krevním tlakem 185/100, pak lze konstatovat, že je velmi nepravděpodobné, pokud nezmění svůj styl života, aby viděl vyrůstat za 10 let svá vnoučata. Je to smutné, ale je to realita. Není mým cílem strašit čtenáře, ba naopak chci upozornit na to, že neléčená nebo špatně léčená hypertenze (viz BADATEL) velmi zvyšuje riziko smrti!

Co způsobuje vysoký krevní tlak?

Odpověď není vůbec lehká, důvodů je celá řada a v praxi se samotná hypertenze dělí na tzv. PRIMÁRNÍ A SEKUNDÁRNÍ. Zde je ukázka toho, kde medicína ví, zasáhne léčbou kauzální (vyřeší problém jednou pro vždy). Následující text se budu snažit maximálně zjednodušit, ale věřte mi, že problematika hypertenze je velmi komplikovaná a mnohé souvislosti nejsou stále probádány.

Trochu atypicky začnu tzv. sekundární hypertenzí. To je taková, kdy lékař nachází konkrétní příčinu vzniku hypertenze a pakliže ji odstraní, vyléčí zpravidla i samotnou hypertenzi. Bohužel, v praxi je sekundárních hypertoniků jenom malý zlomek. Důvodů, proč hypertenze vzniká, je celá řada, pacient může mít např. tyto onemocnění:

Poškození ledvin, kdy dochází k úbytku funkční tkáně, což vede k hypertenzi, tedy např. nádorem, zánětem, atd.
Zúžení přívodné tepny do ledviny > např. kornatěním tepen (aterosklerózou)
Cushingův syndrom
Nádor nadledviny produkující katecholaminy (adrenalin, atd) tzv. feochromocytom
Syndrom obstrukční spánkové apnoe

Příčin je tedy celá řada, lékaře k těmto diagnózám vede jednak pečlivá anamnéza, rodinná anamnéza (např. nádory v rodině), fyzikální vyšetření pacienta, laboratorní vyšetření, jiné projevy těchto základních onemocnění, apod. Bohužel, v absolutní většině případů se však setkáváme s tzv. primární hypertenzí.

Primární hypertenze:

Je taková, kdy lékař nezjistí žádnou poruchu/onemocnění v těle, které by zvýšení krevního tlaku způsobovalo jako v případě sekundární hypertenze. Jedná se asi o 90% všech případů a my víme, že vznik této hypertenze souvisí s tzv. dědičnou (genetickou) a nedědičnou (negenetickou) složkou.

Dědičná složka: Každý z nás má geny – predispozice pro vznik určitého onemocnění, je tomu tak i v případě hypertenze.
Nedědičná složka: Kámen úrazu všech hypertoniků. Bylo zjištěno, že hypertenzi způsobuje např. obezita, kouření, stres, nadměrné solení, alkohol, nízká fyzická aktivita.

Jak vidno, příčin vzniku je celá řada, zpravidla se všechny kombinují (obézní kuřák, s nedostatkem fyzické aktivity, apod.). Mechanismus, vedoucí k této formě hypertenze nebyl celé roky znám, dnes však víme, že aby vznikla chronická hypertenze, musí dojít k poškození ledvin. Ledviny hospodaří s vodou a sodíkem. Pokud je nadbytek, mají množství zkorigovat (vyloučit). Pakliže se ledviny poškodí (viz kouření – ničí ledvinné cévy, obezita – kornatění ledvinných cév, atd), aby ledviny vyloučily nadbytek, musí se v těle zvednout systémově tlak, pouze toto zvýšení umožní opět upravit vylučování a tím zachovat rovnováhu v ledvinách, potažmo v celém organismus, je to ale na úkor systémové hypertenze. Ta je zprvu vratná, později již („fixovaná“) nevratná. Takto zvýšený tlak dále poškodí samotnou strukturu ledvin a tento mechanismus se stává bludným začarovaným kruhem.

Jaká je léčba arteriální hypertenze?

Musí být vždy komplexní. Pokud není důvod okamžitě nasazovat terapii (např. diabetici, těhotné ženy, apod.), pacienta zprvu edukujeme o změně životního stylu, který jak víme, úzce souvisí se vznikem hypertenze. Ruku na srdce, kolik lidí změní radikálně životní styl a kolik „raději bude polykat prášky“? Odpověď nechám na vás…

Mezi doporučení patří: Snížení příjmu soli na 5-6g den, střídmost v konzumaci alkoholu (10-30g/den), zvýšení konzumace zeleniny, ovoce, odtučněných mléčných výrobků, snížení hmotnosti, zanechání kouření a zvýšení fyzické aktivity alespoň na 30minut denně (5-7dní v týdnu). Pokud se pacient těchto zásad drží, pak je dost pravděpodobné, že se krevní tlak normalizuje, v praxi tomu tak není, pacienti se velmi těžko snaží změnit zažité standardy a je nutno přistoupit k léčbě farmakologické.

Léků na snížení krevního tlaku je celá řada, zpravidla jsou podávané v kombinacích pro dosažení cílového krevního tlaku. Mým záměrem není popsat jednotlivá léčiva, každopádně jsou předepisována tak, aby byl benefit pro pacienta co možná nejvyšší. Mnohá z nich kromě jiného chrání samotné ledviny, to je velmi žádoucí když víme, že další poškozování vede k zhoršení samotné hypertenze. Jiná snižují nároky na srdce, tedy ochraňují samotný myokard.

Reakce na článek Badatele

Mnoho ľudí v dnešnej dobe trpí vysokým krvným tlakom už od pomerne skorého veku.Dalo by sa povedať, že popri ostatných ochoreniach ako rakovina či cukrovka, sa aj toto ochorenie stalo jedným z civilizačných.
Kde ležia príčiny vysokého krvného tlaku? Príčiny sú rôzne, no vo väčšine prípadov to má na svedomí uponáhľaný životný štýl, stresy a na to nadväzujúce zlé stravovanie. V prípade, že človek konzumuje nezdravé potraviny len z času na čas, jeho zdravie by to nepriaznivo ovplyvniť nemalo.Ak ale týchto prehreškov pribúda a stávajú sa pravidelnosťou, časom škodlivých látok v tele narastá a následne to vyústi do zvýšeného krvného tlaku. Ten môže byť príčinou veľkého množstva súvisiacich zdravotných problémov ako sú napríklad bolesti hlavy, nespavosť, podráždenosť a podobne.

Reakce: Badatel má pravdu, stres a nevhodná strava skutečně souvisí se vznikem primární hypertenze, ale co ta sekundární?

Možné následky ochorenia
Pri dlhotrvajúcom zvýšenom krvnom tlaku neskôr môže dôjsť aj k vážnejším komplikáciám ako je infarkt alebo mozgová mŕtvica. Obe z týchto ochorení môžu mať za následok v lepšom prípade výrazné zníženie kvality života a v najhorších prípadoch vedú až k smrti človeka. Vysoký krvný tlak je zákerný v tom, že často nemá žiadne príznaky a tak jediným spôsobom, ako ho zistiť, je dať si tlak odmerať. V neskorších štádiach sa môže prejavovať rôzne, napríklad bolesťami hlavy, pocitmi slabosti, závraťami, červenaním, závalmi tepla, problémami s videním, hučaním v uších…

Reakce: Souhlasím s Badatelem.

Ako rieši problémy konvenčná medicína
Odpoveďou konvenčnej medicíny na zníženie krvného tlaku býva podávanie statinov alebo kyseliny saliciovej (zložka acilpirínu). Problémom však je, že tieto lieky neriešia problém, len zmierňujú príznaky.

Reakce: Statiny = léky na snížení cholesterolu NEJSOU léčiva na vysoký krevní tlak. Ne každý pacient s hypertenzí musí mít automaticky vysoký cholesterol a už vůbec statin nesníží krevní tlak!

Kyselina salicylová = užívaná v kožním lékařství jako keratolytikum/plastikum. NENÍ LÉKEM NA HYPERTENZI

Kyselina acetylsalicylová = složka aspirinu, dle dávkování má efekt proti shlukování krevních destiček, popř. se jedná o lék na horečku, zánět nebo bolest. NENÍ LÉKEM NA HYPERTENZI.

Vysoký krvný tlak vzniká vtedy ak sú cievy zanesené usadeninami, ktoré blokujú prietok krvi.
Z fyziky je mnohým známe, že ak sa zúženým priemerom trubice má prepraviť rovnaký objem tekutín, potom veličina ktorá sa musí zvýšiť je tlak. Súčasne so vznikom usadenín v cievach dochádza k zníženiu pružnosti ciev.

Aterosklerotické poškození cév má každý z nás, začíná ihned po narození a během života progreduje (rychlost závisí na tom, jestli je pacient obézní, kuřák, apod.). Badatel tedy říká, že zvýšení periferního odporu („ucpání“) má za následek vznik hypertenze. Kdyby tomu tak bylo, pak při amputaci končetin, kdy se zvýší periferní odpor a zmenší kapacita cirkulace, musel by pacient umírat na akutní zvýšení krevního tlaku. Není tomu tak, objem cirkulující krve ovlivňují ledviny a pokud jsou schopny udržet normální bilanci, není důvod pro zvýšení systémového tlaku. To, že jsou ledvinné cévy poškozeny („ucpány“ a zničeny), což vede posléze k primární hypertenzi, o tomto již Badatel nehovoří.

Samotný vysoký krvný tlak by nebol až taký problém. Ak sa však k tomu pridruží znížená elasticita ciev, potom hrozí ich prasknutie.

Riziko prasknutí cévy u hypertenze je, každopádně spíše během tzv. emergentní hypertenzní krize, kdy dochází k prudkému náhlému nárůstu tlaku krve např. na hodnoty 230/150, v ten moment je pacient skutečně ohrožen zakrvácením např. do mozku, každopádně u chronické hypertenze, kdy má pacient po léta tlak 150/100 je tato šance relativně malá a spíše než o prasknutí cévy máme strach z úplně jiných patologických mechanismů.

V prípade, že tak nastane v srdci alebo v mozgu, následky môžu byť fatálne.

V srdci bych spíše očekával narušení cévní stěny, vznik trombu a posléze infarktu než prasknutí samotné cévy. Nebudu slovíčkařit, následky mohou být vždy fatální, s tím souhlasím.

Okrem samotného riedenia krvi statínami zabraňujúcimi len vytváraniu krvných zrazenín, ktoré by mohli cievy zablokovať a vyvolať infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, konvenčná medicína rieši vysoký krvný tlak pomocou zopár ďalších metód.

Jednou pro vždy, statiny neředí krev, to dělají tzv. antikoagulancia = léky na ředění krve, úplně jiná skupina látek než jsou statiny, z praxe známe léčiva jako warfarin, fraxiparin, dabigatran (Pradaxa) , rivaroxaban (Xarelto), atd. Pro upřesnění, kyselina acetylsalicylová neředí krev, ale je to nástroj pro snížení shlukování destiček, tzv. antiagregancium. Každopádně obě dvě skupiny mají za úkol zamezit nadměrnému srážení krve, avšak každá skupina absolutně odlišným mechanismem.

Medzi ne patria napríklad lieky znižujúce srdečnú frekvenciu, prípadne lieky zamerné na umelé (a len dočasné) zvýšenie elasticity ciev.Ako je zrejmé, takéto riešenie nie je vôbec ideálne.
Opäť sa tu nerieši príčina ale len následok. Krvný tlak sa síce zníži, no zníži sa aj prietok krvi a s tým spojené zhoršené vyživovanie buniek kyslíkom a ďalšími potrebnými látkami.

U primární hypertenze řešíme příčinu: dieta, zákaz kouření, zvýšení fyz. aktivity, apod. To, že pacient nedodržuje tento režim není problém lékaře, nýbrž samotného pacienta.

U sekundární hypertenze zasáhneme kauzálně (odstraníme příčinu), např. otevřením uzavřené tepny do ledviny nebo odstraněním tumoru. Opravdu se medicína nesnaží?

Není pravda, že by léky proti vysokému krevnímu tlaku snižovaly průtok krve a tím zhoršily výživu buněk!

Na povrchu sa síce takáto konvenčná liečba javí ako úspešná, no pod povrchom dochádza k degradácii zdravotného stavu, čo neskôr často vyústi práve k tak obávaným infarktom a mŕtviciam.

Ba naopak, statistiky dokazují, že léčení pacienti mají signifikantně prodloužený život a jeho kvalitu na rozdíl od neléčených pacientů. Riziko kardiovaskulárních komplikací je diametrálně odlišné dle dosaženého krevního tlaku.

Další část textu se zabývá tím, jak by hypertenzi léčil badatel…

Čo ponúka prírodná metabolická medicína?
Odpoveďou prírodnej medicíny je snaha o odstránenie príčin. To je možné dosiahnuť pomocou nasledovného: Pravidelná konzumáciu vyšších dávok vitamínu C, ktorý ako antioxidant má dôležitú úlohu pri tvorbe a obnove látok budujúcich cievne tkanivá a taktiež pomáha cievy udržiavať pružné. Horčík a vitamíny skupiny B. Z doplnkov stravy ďalej odporúčame užívať práve minerál horčík, ktorý spolu s B vitamínmi je pre zdravie vašich ciev nepostrádateľný. Aminokyselina L-Arginín. Táto aminokyselina preukázala veľmi dobré výsledky v štúdiách zameraných na znižovanie vysokého krvného tlaku. Z prírodných bylín účinných proti vysokému krvnému tlaky je hodné spomenúť napríklad levanduľu, alebo viac exotické Lapacho a Chanca Piedra. Zvlášť Chanca Piedra v kombinácii s L-Arginínom sa ukázali ako veľmi účinné na znižovanie krvného tlaku. Tie dokážu znížiť prakticky do niekoľkých dní, niekedy hodín. Preto sa odporúča ich začať užívať najprv v malých dávkach a postupne dávku zvyšovať, aby sa zabránilo príliš prudkému poklesu tlaku. Mechanizmus účinku týchto látok je uvádzaný cez ich silnú schopnosť odstraňovať zápaly. Častokrát vysoký krvný tlak je dôsledkom vnútorných zápalov a opuchov, ktoré blokujú prietok krvi. Po ich odstránení sa tlak rýchlo dostáva do normálu a jeho prudké zníženie môže u ľudí dlhodobo zvyknutých na vysoký krvný tlak vyvolať nevoľnosti, závrate alebo unavenosť.
Preto ešte raz upozorňujeme – s Chanca Piedrou a L-Arginínom treba začínať opatrne.

Tak jdeme na to:

Vitamín C: Skutečně funguje jako antioxidant a je důležitý pro tvorbu kolagenu, každopádně ani „megadávky“ nezaručí snížení krevního tlaku.

Hořčík: Odkazuji na dvě studie, v prvním případě dokonce meta-analýza, které dokazují, že hořčík sníží krevní tlak (v závislosti na dávce), ale bavíme se o jednotkách milimetrů Hg, tedy to spíše může být vhodný doplněk celkově pro tělo (z části uklidňující placebo), jelikož má populace skutečně nedostatek hořčíku, ale rozhodně to není účinné antihypertenzivum na primární hypertenzi.

Effect of magnesium supplementation on blood pressure: a meta-analysis

Magnesium supplementation for the management of essential hypertension in adults

L- arginin: Autoři uvádí, že studie na L-arginin mají rozdílné výsledky. Ty sice naznačují, že by mohl snižovat krevní tlak, na druhou stranu není vhodný pro celou řadu pacientů a interaguje s množstvím jiných léčiv .V nadbytku může být jako spouštěč např. herpes genitalis.

Chanca Piedra (Phyllanthus Amarus): Snažil jsem se tuto rostlinku nastudovat a v žádném případě ji nezavrhovat. Mnohdy jsem byl překvapen účinkem, každopádně fungoval např. jen na zvířecím modelu (kdyby vše, co funguje u zvířat, fungovalo i u člověka, máme vyřešenou onkologii). Jednou z takových studií je např., každopádně i zde byla studie prováděna na králicích.

Dle http://www.webmd.com/ nebylo dosaženo snížení krevního tlaku u člověka během 10 denního užívání, ba naopak jsem se setkal s řadou studií, které dokazují na zvířecích modelech, že Chanca Piedra může způsobit poškození ledvin, což jak víme je jedním ze základních faktorů pro rozvoj hypertenze

Mimo jiné, rostlinka je nevhodná pro těhotné a kojící ženy, diabetiky, pacienty s poruchou krevní srážlivosti, před chirurgickým zákrokem.

Kromě toho interaguje s lithiem, antidiabetiky, atd.

Vysoký krevní tlak je skutečně civilizační onemocnění, které je velmi rizikovým faktorem pro kardiovaskulární komplikace jako např. infarkt myokardu a cévní mozková příhoda. Je nutné na toto onemocnění pomýšlet a terapii nasadit tak, aby snížila vysoký krevní tlak na požadovanou hodnotu. V případě primární hypertenze je na snaze pacienty edukovat a zdravém životním stylu, který dokáže snížit a mnohdy až plně normalizovat vysoký krevní tlak. V případě sekundární hypertenze zasahuje medicína vždy kauzálně a po vyřešení příčiny se zpravidla normalizuje i krevní tlak. Badatel nepochopil patofyziologii vzniku a průběhu hypertenze, plete si skupiny léčiv, zaměňuje pojmy příčina-následek a snaží se odradit pacienty od vhodné léčby.

Akronym ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) v preklade porucha pozornosti s hyperaktivitou patrí k poruchám vývinu centrálnej nervovej sústavy. Táto porucha sa prejavuje už od ranného detstva, najviac však v školskom veku, kedy postihuje 3 – 7% detí. V 40 – 50% prípadoch pretrváva do dospelosti a vyskytuje sa u 4 – 5% dospelých. V dospelosti sa skôr ako hyperaktivita objavujú pocity vnútorného nepokoja, prevláda impulzivita a poruchy pozornosti [1].

Kedysi sa miesto ADHD používali diagnózy ľahká detská encefalopatia alebo ľahká mozgová dysfunkcia, ktorých názvy sa odvolávajú na príčinu ochorenia. Súčasný názov diagózy (ADHD) vystihuje prejavy tejto poruchy [2].

Na vzniku ADHD sa približne v 80% podieľa dedičnosť. V ostatných prípadoch je v rôznej miere etiologickým činiteľom problémové tehotenstvo, prenatálne vystavenie alkoholu, tabaku ako aj poranenie frontálneho laloka mozgu počas pôrodu.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa rýchlo šíri názor, že ADHD nie je skutočnou diagnózou (prvý podvod), je nutné podotknúť, že diagnóza ADHD so sebou prináša aj skutočné zmeny v anatómii mozgu (morfologické zmeny). Tak ako v prípade každej diagnózy, aj tu určite existujú chybne diagnostikované prípady, ale to nemôže devalvovať dokázané zmeny v anatómii a fyziológii centralnej nervovej sústavy.

Porucha ADHD je typická oneskorením vývoja nervového systému s odchýlkami vo vývoji centrálnej nervovej sústavy a porušenou reguláciou na úrovni nervových prenáščov (noradrenergný a dopaminergný systém). Týmto sú následne ovplyvnené prakticky všetky kognitívne funkcie. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou dokazuje zmenšený objem mozgu, mozočka ako aj podkôrových štruktúr – bazálnych ganglií vpravo a svorového telesa. ADHD je tiež vysoko rizikovým faktorom pre vznik ďalších psychiatrických porúch [3].

Druhým podvodom je tvrdenie internetových zdrojov, ktoré považujú za príčinu ADHD očkovanie. Meta analýza [4] dokazuje, že obsah thiomersalu (organická zlúčenina ortute) vo vakcinách nezvyšuje riziko vývoja ADHD ani autistických porúch, zatiaľ čo enviromentálne vyskytujúca sa anorganická ako i organická ortuť riziko vývoja ADHD (aj autistických porúch) signifikantne zvyšuje. Pre spresnenie resp. utvrdenie sa v týchto výsledkoch je však potrebné vykonať ďalšie epidemiologické štúdie. Záverom ďalšej štúdie [5] je, že neexistuje dôkaz kauzálnej súvislosti medzi podávaním dávok thiomersalu použitých vo vakcínach a poruchami vývoja nervovej sústavy.

Ako si môžete všimnúť, závery vedeckých štúdií sa píšu vždy s istou dávkou opatrnosti, tak to je aj vo vyššie spomenutých prípadoch. Práve táto pokora voči pravde nás odlišuje od “bezchybnosti” a “neomylnosti” šarlatánov a pavedcov.

http://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2010/06/04.pdf
http://www.pppnj.adslink.cz/data/odborneclanky/adhd.html
http://www.predys.szm.com/zdrav_noviny.htm
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24952233
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15342825

Dnes ma zaujal článok na stránke Bádateľa, ktorý mi poslal kolega. (pozn.: Je zaujímavé vidieť, ako niektoré chyby z ich článku zmizli po uverejnení nášho článku. Snaha o sebareflexiu sa cení…)

Napriek tomu, že článok je volovina na n-tú, nechcem dnes písať priamo o ňom, ale skôr o fenoméne amerických „doktorov“…

Keď poviete „doktor“, v mysli obyvateľov bývalého Československa sa väčšinou toto slovo asociuje s pojmom „lekár“. Pravdou však je, že lekár je len jeden z nositeľov doktorátu. Doktorom je u nás každý kto má minimálne tzv. „malý“ doktorát – teda aj JUDr., PhDr., RNDr. a pod. Skutočne „vedeckými“ (príp. umeleckými) doktorátmi sú až PhD., DrSc. (DSc.), ArtD. – teda tituly zakončujúce 3. stupeň vysokoškolského štúdia, resp. v prípade doktora vied ide skôr o titul za mnohoročné resp. celoživotné vedecké úsilie a výsledky.

V každom prípade by však u nás každý „doktor“ mal mať aspoň 2 stupne vysokej školy.

Vieme, že titul ani zďaleka nemusí odzrkadľovať reálne kvality jeho nositeľa a aj udeľujúca inštitúcia môže byť kvalitatívne rôzna. Zatiaľ však stále platí, že na to, aby vysoká škola mohla udeľovať doktoráty, musí mať akreditáciu, čo vyžaduje splnenie určitých kritérií, rovnako kandidát musí splniť určité kritériá. Skrátka určitý stupeň regulácie a kontroly (áno, ako kde, vieme svoje) tu stále existuje.

Spojené štáty americké sa zvyknú nazývať krajinou neobmedzených možností. Pravdou je, že rozhodne sú tam veľké možnosti, ako sa prepracovať k doktorátu. Tak ako u nás, aj v Amerike je doktorom lekár – nositeľ titulu M.D., právnik – nositeľ titulu J.D., alebo zubár – nositeľ titulu D.D.S. a pod. Tu sa však možnosti Američanov nekončia…

Ak chcete byť v Amerike “Dr. Janko Mrkvička” preto, aby sa vaše šarlatánske produkty lepšie predávali, alebo aby to v Žltých stránkach pri kontakte na vašu naturopatickú poradňu vyzeralo lepšie, nie ste odkázaný študovať dlhé roky medicínu, či nebodaj tvrdo vedecky pracovať na nejakom výskume aby ste získali PhD.

Tu prichádza na rad fenomén amerických korešpondenčných univerzít. S akreditáciou si tieto školy ťažkú hlavu nerobia. V angličtine pre ne existuje trefný výraz „degree mill“. O nejakú akreditáciu podloženú vedou a výsledkami ani zájem nemajú, biznis plán je jasný – ty platíš, my vystavujeme diplomy. A tak z vás môže byť PhD. či rovno ScD. (náš DrSc.)….záleží len od plnosti vašej peňaženky. Ak ste skromný človek, ktorému „vedeckú“ hodnosť netreba a uspokojíte sa s malým doktorátom, riešenie sa nájde aj pre vás. Samozrejme, že nemôžete byť M.D. – teda doktor medicíny. To by ste tu medicínu museli študovať a škola by na ňu musela mať tú strašnú akreditáciu. Ale riešenie sa nájde – doktor naturopatie – N.D.!!! Veď „Dr.“ pred menom ako „Dr.“, a čo je za menom už je jedno. Navyše N a M sú na klávesnici vedľa seba, to je už skoro to isté…. A tak, po „štúdiu“ a zložení „skúšok“ (väčšinou poštou, či cez internet) a samozrejme – po zaplatení „školného“ sa z vás stane Dr. Janko Mrkvička, N.D. Bez anatómie, bez fyziológie, bez patológie, bez kilogramov naštudovaných kníh z klinických predmetov či klinickej praxe. Čo tam potom, že k lekárovi máte asi tak blízko ako ja rytierovi Jedi. Papier a obaly od zázračných doplnkov znesú všetko. O tom, ako reálne toto “vzdelanie” vyzerá, si môžete prečítať na ScienceBasedMedicine vo výpovedi bývalej naturopatky.

Takže k článku Bádateľa…

Dozvieme sa z neho, že:

„Dr. Schultzovi nikdy nezomrel žiaden pacient na infarkt…
Liečivé účinky kajanského korenia boli predmetom záujmu a vedeckého výskumu mnohých zdravotných expertov, vrátane Dr. Christophera Schultza.
Počas svojej 35 ročnej kariéry nikdy nestratil žiadneho pacienta kvôli srdcovému infarktu, čomu vďačí práve kajanskému koreniu.“

Tu si ukážeme priam nadpozemskú schopnosť autorov portálu Bádateľ pracovať s faktami. Keď totiž otvoríte pôvodný článok, zistíte, že hovorí:

„Cayenne pepper has been the subject of many health experts, including Dr. Richard Schulz.“

a o riadok nižšie:

„Over his 35-year career, American herbalist Dr Christopher never lost a patient over a heart attack; he credits cayenne pepper. He has treated patients suffering heart attacks with a cup of cayenne pepper tea; within a minute they recover from the attack.“

Trvalo mi asi 3 minúty zistiť, že v tomto prípade ide o dve rôzne osoby a síce:

„Dr.“ John R. Christopher – americký bylinkár

a jeho žiak „Dr.“ Richard Schultze

To však evidentne nebráni Bádateľkovi písať o jednej osobe: „…mnohých zdravotných expertov, vrátane Dr. Christophera Schultza“

Kvalita prekladu – A+.

Poďme sa však pozrieť na dvoch spomínaných „health experts“:

Prvý z nich je Dr. J. Christopher. Pri vygooglení jeho mena narazíte okamžite na odkaz na Wikipédii, kde sa dočítate, že:

„John Raymond Christopher (1909–1983) was an American herbalist, often called “Dr. Christopher” while not holding any doctorate.“

Bravo. Čiže doktor sem, doktor tam. Ale vieme, Wikipedia, a tak sa pozrieme na oficiálne stránky s jeho publikáciami, kde nájdeme, že jeho titul je:

Dr. John R. Christopher, N.D., M.H.

A sme doma. Čo ten druhý? Biografia opäť podáva adekvátnu informáciu:

Dr. Richard Schltze, N.D., M.H.

Takže asi tak. Obaja sú „doktori“, aj keď k reálnemu doktorovi majú asi tak ďaleko ako Amerika k Európe.

Viem ako je možné, že “…nikdy nestratili žiadneho pacienta…”. Veľmi silne pochybujem, že niektorí z týchto pánov reálne „liečili“ pacienta s akútnym infarktom myokardu. Ono rovnako, ako sú v Amerike široké možnosti pre nakupovanie titulov, rovnako široké sú aj možnosti súdiť sa a žiadať odškodné. N.D. vám síce dáva možnosť na internete a etiketách oháňať sa titulom „Dr.“, ale rozhodne vám nedáva právo vykonávať lekársku prax. Ak to skúsite môžete dopadnúť ako ďalší superšarlatán – „Dr.“ Robert O. Young. Tento americký naturopat si zrejme vo výpredaji kúpil hneď 4 tituly (MSc., ND., DSc., PhD.) na Clayton College of Natural Health – neakreditovanej, dnes už zrušenej americkej „univerzite“ (odtiaľ má zaručené „pravý“ titul PhD. aj jedna hviezda alternatívneho neba v ČR – kto uhádne, vyhráva bludišťáka). Keď však skúsil praktikovať medicínu, skončilo to zatknutím v San Diegu a o 18 obvineniami z ťažkého zločinu za „vykonávanie lekárskej praxe bez licencie“. Nezaškodí pripomenúť, že knižnými výplodmi (kde sa okrem iného píše o premene baktérií a vírusov na nádorové bunky pri prekyslení) tohto „odborníka“ sa oháňa košická odkysľovacia úderka Double Diamond. To sú tí, čo nepotrebujú na prácu fakty a bielkoviny vedia tvoriť zo vzduchu. Ako skončili niektorí Youngovi “pacienti” si môžete prečítať na ScienceBasedMedicine.

Takže na záver – nie je zlato všetko, čo sa blyští, rovnako nie je „doktor“ každý, kto sa tak na internete označuje. Dôveruj ale preveruj. Alebo ako sa vraví v komunite zberateľov hodiniek: “Fake watches are for fake people.” – s doktorskými titulmi je to rovnako.

Na Bádateľovej stránke nájdeme článok o (zase raz) zázračných protirakoviných účinkoch obyčajnej púpavy. Článok je preložený z anglickej verzie, ktorá sa odvoláva informácie čerpané zo stránky Natural News. Táto webstránka je klasickým príkladom alternawebu, jej články sa nevyhýbajú cherry-pickingu z použitých zdrojov. To je aj prípad púpavy.

Jeden zo zdrojov pre Natural News je tento článok s titulom “Extrakt z koreňa púpavy zabíja rakovinové bunky v laboratóriu.” Dohľadala som si originálne články publikované vo vedeckom časopise Plos One. Obe vedecké práce sledovali vplyv extraktu z koreňa púpavy na určitý druh rakovinových buniek v laboratóriu, nie v živom pacientovi. Závery oboch týchto článkov znejú nasledovne:

Preukázali sme, že extrakt koreňa púpavy má potenciál indukovať apoptózu a autofágiu v ľudských bunkách karcinómu pankreasu bez významného efektu na nekancerózne bunky. Tieto výsledky predstavujú základ, na ktorom je možné postaviť ďalší výskum liečby rakoviny pomocou extraktu z koreňa púpavy. Článok: Selective induction of apoptosis and autophagy through treatment with dandelion root extract in human pancreatic cancer cells.
Výsledky našej štúdie naznačujú, že prírodné produkty, konkrétne extrakt z koreňa púpavy má obrovský potenciál ako netoxická a účinná alternatíva ku konvečnej chemoterapii, ktorá je dnes dostupná. Článok: Efficient induction of extrinsic cell death by dandelion root extract in human chronic myeolomonocytic leukemia (CMML) cells.

Laicky povedané, látky nachádzajúce sa v koreni púpavy preukázali schopnosť vyvolať v rakovinových bunkách pankreasu ich zánik, resp. takpovediac samodeštrukciu, pričom táto schopnosť závisí aj od ich množstva a času, po ktorý pôsobia. Podobné účinky mali aj na jeden druh buniek spôsobujúcich leukémiu. Ide o izolované bunky, získané od pacientov s danou rakovinou, ktoré sa používajú na testovanie protirakovinovej aktivity potenciálnych liečiv.

Autori NaturalNews a Bádateľ tak preukázali znova, ako veľmi sa im páči cherrypicking a domýšľanie si. Tieto údaje totiž nepostačujú na prehlásenie, že čaj z púpavy pomáha pri všetkých nádoroch a všetkým pacientom. Pre istotu ešte spomenú aj jedného (jediného!) pacienta, ktorému vraj čaj z púpavy pomohol položiť rakovinu na lopatky.

Pri bežnom študovaní nového liečiva sa musí na stovkách pacientov preukázať jeho účinok. A ešte predtým sa musí jeho účinnosť a taktiež bezpečnosť preukázať laboratórnymi testami na bunkových či tkanivových kultúrach. Až po splnení veľmi náročných kritérií môže byt nový liek uvedený do praxe. Aj potom však podlieha sledovaniu. Bádateľ všetky tieto kroky pohodlne obchádza a z niekoľkých laboratórnych dát dedukuje použitie púpavy na liečbu rakoviny. (pozn. lekára: Bádateľ už tradične opakuje klasický omyl, a síce, že chemoterapia = liečba rakoviny, čo je pravda len z určitej časti)

Aby sme neboli k púpave stále iba zlí, povieme si niečo aj o tom, aké má preukázané účinky.

Rastlina samotná (koreň, vňať) alebo extrakty podporujú trávenie, zvyšujú chuť do jedla, napomáhajú pri chorobách močových ciest podporením tvorby moču. Za účinok na trávenie a chuť do jedla sú z obsahových látok púpavy zodpovedné horčiny, ktoré stimulujú vylučovanie tráviacich štiav. Podpora tvorby moču vedie k jeho zvýšenému objemu a častejším močením sa z močového mechúra a močovej rúry vymývajú baktérie, ktoré mohli spôsobiť zápal močových ciest. Púpavový čaj však v žiadnom prípade neodporúčam ako hlavný liek akýchkoľvek problémov s močovým či tráviacim systémom. Po konzultácii s lekárom, prípadne lekárnikom o konkrétnom probléme a nasadenej liečbe môže byť vhodné užívať aj púpavový čaj ako doplnkovú liečbu. (Fytoterapia v súčasnej medicíne, Košťálová, D., Fialová, S., Račková, L.; Osveta Martin, 2012, 379 s.)

V žiadnom prípade neplatí, ako tvrdí bádateľ, že púpava pomáha pri alergiách či detoxikuje pečeň. Púpava môže naopak vyvolať prejavy alergie, preto by si alergici mali dávať na prípravky z nej pozor.

Iný príklad z bežnej medicíny – Pečeň má určité regeneračné mechanizmy. V prípade ich nedostatočnej či narušenej funkcie sa odporúča užívať fytofarmaká alebo extrakty z Ostropestreca mariánskeho. Silymarín obsiahnutý v tejto rastline má ochranný účinok na pečeňové bunky a napomáha ich obnove. Opäť však nie je namieste samodiagnostika ani samoliečba!

Bádateľ ďalej odporúča dlhodobé užívanie púpavového čaju. Zdravým ľuďom by to nemalo uškodiť, avšak ľudia so žlčovými kameňmi či nepriechodnými žlčovodmi by sa extraktom a čajom z púpavy mali vyhnúť. Taktiež tehotné a dojčiace ženy by mali zvážiť užívanie, keďže nie sú údaje o bezpečnosti púpavy v týchto obdobiach.

Záverečné zhrnutie: púpava a prípravky z nej nie sú síce jedovaté, ale nepredstavujú ani zázračný liek na každý typ rakoviny. Pri určitých ťažkostiach môže táto rastlina alebo jej extrakty pomôcť, pri iných zas uškodiť. Pri akýchkoľvek zdravotných problémoch sa v žiadnom prípade nespoliehajte na radu anonymných či neanonymných liečiteľov z internetu. Poraďte sa s lekárom, lekárnikom.

Existuje veľa článkov propagujúcich zázračné lieky na mnohé choroby, odvolávajúc sa na výsledky výskumu, ktorý preukázal, že daná látka ovplyvňuje napr. bunky rakovinové, či je schopná ničiť baktérie a vírusy. Rozhodne však neplatí, že čo funguje v laboratóriu na niekoľkých bunkách, funguje rovnako aj v ľudskom tele. Čo všetko sa teda po objave nového účinku nejakej látky musí stať, aby sme ju mohli nazvať liekom?

V prvom rade sa u novej látky testujú jej chemické a fyzikálne vlastnosti (farmaceutické skúšanie). Teda, či je vôbec dostatočne stabilná za bežných podmienok, či nie je príliš reaktívna, či je rozpustná lepšie vo vode alebo v olejových rozpúšťadlách, pri akej teplote sa vyparuje, taví, tuhne, a pod.

Po zistení všetkých jej základných parametrov sa pristupuje k skúškam farmakologicko-toxikologickým. Ich úlohou je zistiť, akú paletu účinkov daná látka vykazuje, pretože okrem už objaveného účinku môže mať aj iné. A taktiež, či je jedovatá a v akom množstve je už nebezpečná. Tieto testy sa robia na bunkových kultúrach, čo sú zhluky rôznych buniek pestovaných v laboratóriu. Sú to bunky izolované z rôznych tkanív, ľudských, zvieracích. Ďalej sa skúma vplyv danej látky aj na celý orgán, pomocou skúšok na izolovaných orgánoch.

Žiaden test však nie je schopný na 100% nasimulovať správanie látky v živom organizme. V organizme je mnoho faktorov ovplyvňujúcich správanie sa danej látky: či sa látka vstrebáva v žalúdku alebo lepšie v čreve, či nereaguje so zložkami potravy na nerozpustné komplexy, ktoré sú logicky aj nevstrebateľné, prítomnosť enzýmov a tráviacich štiav, ktoré ju rozkladajú, afinita látky ku určitým tkanivám (takpovediac vzájomná príťažlivosť látky a tkaniva), schopnosť sa v niektorých tkanivách a orgánoch hromadiť, vylučovanie látky z tela…. Rozhodujúcu úlohu zohráva aj cesta podania. Porovnajme si napr. podanie priamo do žily a podanie cez tráviaci trakt.

Podanie látky do žily znamená, že látka sa okamžite ocitá v krvnom obehu a je hneď transportovaná na miesto svojho účinku.

Pri podaní cez tráviaci trakt musí najprv prekonať viacero bariér. Vplyv na miesto vstrebávania má aj pH v danom mieste tráviaceho traktu. Napr. v žalúdku je pH kyslé, zhruba okolo hodnoty 2, preto sa tu dobre budú vstrebávať látky kyslého charakteru. Ale v čreve je pH zásadité, okolo7-8 a teda sa tu budú lepšie vstrebávať látky zásadité.

Ďalšou z prekážok sú tráviace šťavy a enzýmy. Tieto môžu danú látku rozkladať na neúčinné produkty. Aj keď daná látka prežije útok tráviacich štiav, čaká ju bariéra žalúdočnej alebo črevnej steny. Len veľmi málo látok charakteru liečiv má prirodzený transportér, akéhosi prievozníka, ktorý látky prepravuje cez črevnú stenu. Ostatné látky musia cez túto prekážku buď difundovať (difúzia je jav, kedy molekuly látky prechádzajú cez škáročky v polopriepustnej membráne, napr. medzery medzi bunkami črevnej steny), -čo však môžu len látky nedisociované, neiónové, laicky povedané, nenabité- alebo sa môžu viazať na žlčové kyseliny, ktoré pomáhajú vstrebávaniu tukov. Keď sa látka konečne ocitne v krvnom obehu, nemá ešte vyhraté. Takmer všetka krv z tráviaceho traktu totiž najprv cestuje do pečene, kde jednotlivé vstrebané živiny podliehajú ďalšiemu spracovaniu. Určité množstvo našej liečivej látky je tu rozložené a len zvyšok putuje krvou ďalej. Teda na miesto účinku sa dostáva omnoho menej účinnej látky než pri podaní do žily a taktiež oveľa neskôr.

Preto sa aj naďalej využívajú testy na pokusných zvieratách. Je však snaha toto testovanie obmedziť, napr. mnohé kozmetické produkty, ak pozostávajú zo známych zložiek, už nie sú z hľadiska potenciálnej toxicity testované na zvieratách.

Po vyhodnotení, že účinná látka spĺňa kritériá účinnosti a bezpečnosti sa pristupuje ku klinickým skúškam. Tieto majú 4 fázy:

V prvej fáze sa nový liek podáva zdravým dobrovoľníkom. Sleduje sa, ako sa v ich tele metabolizuje, ako sa vylučuje, aké účinky vyvoláva, v akej dávke je najlepšie ho podávať, aby bol zachovaný liečebný účinok, ale prejavovalo sa čo najmenej nežiaducich účinkov.
V druhej fáze sa liek podáva chorým pacientom s takým ochorením, u ktorého sa predpokladá zlepšenie ich stavu po podávaní nového lieku. Sleduje sa, či je tento nový liek účinnejší ako doterajšia známa liečba, či ako placebo.
V tretej fáze sa znovu podáva chorým pacientom, avšak v omnoho vyššom počte. Cieľom je overiť doteraz získané údaje o jeho účinnosti a bezpečnosti na štatisticky významnej vzorke.

Ak sa preukáže, že liek je dostatočne účinný, bezpečný a kvalitný, jeho výrobca môže podať žiadosť o registráciu lieku. Registrácia je proces, ktorým sa vedecky overuje účinnosť, bezpečnosť a kvalita lieku a taktiež je to povolenie na uvedenie lieku na trh.

Žiadosť o registráciu lieku je možné podať buď u jednotlivých štátov zvlášť, alebo centrálne pre celú Európsku úniu. Táto žiadosť musí obsahovať údaje o výrobcovi, čiže žiadateľovi o registráciu, súhrn výsledkov skúšania a ďalej všetky podrobné výsledky skúšania lieku od skúšania farmaceutického, cez farmakologicko-toxikologické až po klinické skúšanie. Dokumentácia k jednému novému lieku zaberá tak zhruba jeden kamión.

Žiadosť a jej prílohy preskúmajú odborné komisie. U nás sa registráciou humánnych liekov zaoberá Štátny ústav pre kontrolu liečiv, registráciou veterinárnych liekov Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv. Ich rozhodnutím je buď povolenie alebo nepovolenie registrácie. Rozhodnutie o registrácii je platné 5 rokov.

Ak je liek úspešne registrovaný, môže byť uvedený na trh – teda lekári ho môžu predpisovať a pacientom môže byť vydaný v lekárni.

Štvrtá fáza klinického skúšania však pokračuje aj naďalej. Sleduje sa, aké nové nežiaduce účinky boli hlásené. Totižto, ak je liek užívaný státisícmi ľudí po celom svete, zistia sa aj také zriedkavé účinky, ktoré pri skúšaní na stovkách pacientov neboli pozorované.

Po uplynutí 5 rokov od rozhodnutia registrácii si držiteľ rozhodnutia môže podať žiadosť o jej predĺženie. Príslušný orgán potom rozhodne na základe údajov o bezpečnosti lieku, buď o jej neobmedzenom predĺžení, alebo o predĺžení na dobu určitú.

U zbrusu nových liekov taktiež platí patentová ochrana. Celé skúšanie lieku trvajúce 10-15 rokov totiž stojí rádovo miliardy dolárov. Cieľom patentovej ochrany je návratnosť investície pre výrobcu. Patentová ochrana má v rôznych štátoch rôznu dĺžku, u nás platí 20 rokov. Keďže ju však výrobca žiada a má priznanú niekedy na začiatku skúšania, reálne trvá 7-10 rokov. Patentová ochrana znamená, že počas jej trvania má výrobca výhradné právo na výrobu daného lieku a nikto iný okrem neho ho nesmie vyrábať. Zabezpečuje sa tak, aby sa tomuto výrobcovi vrátili náklady vynaložené na výskum a skúšanie lieku. Patentovej ochrane podlieha každý originálny liek, t.j. taký, ktorý obsahuje novú účinnú látku, má novú liekovú formu a pod. Originálne lieky sú tým pádom pre pacienta drahšie, ale zároveň znamenajú prínos v jeho liečbe, silnejší účinok, alebo ľahšiu aplikáciu.

Po uplynutí patentovej ochrany sa môžu na trh s liekmi dostať aj generické lieky. To sú také, ktoré obsahujú rovnakú účinnú látku ako originálny liek, ale keďže jej účinok, toxicita a bezpečnosť sú už odskúšané, u generík sa nerobia všetky skúšky, ale iba skúšky biologickej ekvivalencie. Cieľom týchto skúšok je preukázať, že dané generikum sa v organizme správa úplne rovnako ako originálny liek, že má rovnaký hlavný účinok a vedľajšie účinky. Ďalej sa generické lieky od originálnych môžu líšiť zložením pomocných látok. Generické lieky môže vyrábať viacero výrobcov, ktorí si navzájom konkurujú cenami, čo sa odrazí aj v nižších cenách generických liekov. Kvalitatívne je teda generický liek rovnaký ako originálny, ale vďaka nižšej cene šetrí peniaze pacientovi a aj zdravotnej poisťovni.

Nedajú sa v tomto smere nespomenúť homeopatické lieky. Tie podliehajú zvláštnej zjednodušenej registrácii, nesleduje sa totiž ich účinok, ale len toxicita. Tak si získavajú status „lieku“. Je to postup padnutý na hlavu, keďže bežný liek musí spĺňať tri základné kritériá, aby mohol byť registrovaný: účinnosť, bezpečnosť a kvalita. U homeopatických liekov postačí, že sa nimi nedá predávkovať.

Už sme viackrát spomínali liekovú formu. Čo to vlastne je? Je to forma, v ktorej sa liek podáva. Môže byť perorálna: kvapky, sirup, tablety, kapsule, šumivé tablety. Liekovou formou určenou na natieranie sú napr. krémy a masti. U tabliet a kapsúl je možné pomocou viacerých pomocných látok meniť dĺžku uvoľňovania liečivej látky či rýchlosť nástupu účinku.

Ak sa má liečivá látka uvoľniť čo najskôr, do tablety sa zapracujú rozvoľňovadlá, ktoré v kontakte s vodou a tráviacimi šťavami urýchlia rozpad tablety. Ak je potrebné naopak rozpad tablety spomaliť, napr. z dôvodu nestability liečivej látky v kyslom prostredí žalúdka, jadro tablety, ktoré obsahuje účinnú látku, sa obalí viacerými vrstvami, ktoré sa postupne odbúravajú. Povrchová vrstva sa nazýva gastrorezistentná, čiže žalúdku odolná, a zabezpečuje, že tableta prežije cestu cez žalúdok nepoškodená. V čreve sa táto vrstva rozpustí. Pod ňou môže byť už samotné jadro, alebo ďalšia vrstva obalu, ktorá chráni jadro, až kým sa nedostane ďalej do čreva. Týmto spôsobom sa liečivá látka z tablety môže uvoľniť v žalúdku, hornej, strednej či dolnej časti tenkého čreva alebo až v hrubom čreve. Uvoľnenie liečivej látky sa programuje podľa toho, kde sa najlepšie vstrebáva, príp. ak ide o ochorenie tráviaceho traktu, kde je potrebné, aby účinkovala (napr. bakteriálne infekcie čreva – podávajú sa lieky, ktorých účinné látky sa vôbec nevstrebávajú a teda ostávajú iba v čreve).

Ak je potrebné, aby sa liečivá látka uvoľňovala postupne čo najdlhší čas, pri tabletách sa postupuje obdobne, ako je uvedené vyššie. Druhou možnosťou je zvoliť tzv. depotnú liekovú formu, kedy sa do svalu injekčne podá množstvo účinnej látky, upravenej tak, aby sa uvoľňovala len postupne – napr. sa prevedie na málo rozpustnú soľ, alebo sa použije jej komplex (napr. dlhodobo účinné inzulíny, depotné penicilíny). Treťou možnosťou je podanie vo forme náplasti nalepenej na kožu. Jej spodná strana je tvorená membránou, ktorá postupne prepúšťa liečivú látky z nádržky v strede náplasti. A z vrchu je náplasť krytá ochrannou vrstvou.

Prečo je lepšie užiť tabletu, keď tú istú látku obsahuje aj čaj? V tablete sa nachádza vždy presne definované množstvo danej účinnej látky. Pri výrobe tabliet aj ostatných liekových foriem sa vždy prísne kontroluje, či liek obsahuje toľko účinnej látky, koľko má. Zistená hodnota nesmie byť vyššia, ale ani nižšia, než akú uvádza výrobca (je stanovená určitá povolená odchýlka). Pri čajoch a odvaroch z bylín sa nedá presne určiť, koľko danej látky sa v rastline nachádza, koľko sa jej dostane do čaju. Závisí to od mnohých faktorov – času zberu danej rastlinnej časti, činnosti rastlinných enzýmov tvoriacich danú látku, ktorá sa viaže samozrejme na počasie a klimatické podmienky, rastlina môže časť danej látky aj sama spotrebovať, čiže množstvo látky v jednom a tom istom orgáne môže aj počas dňa kolísať. Zoberme si napr. digitalisové glykozidy (digitoxín a digoxín), ktoré sa používali už oddávna v liečbe zlyhávajúceho srdca. Získavajú sa z náprstníka červeného a vlnatého (Digitalis purpurea, D.lanata, Scrophulariaceae). Najmä digitoxín sa veľmi ľahko a mimoriadne rád v organizme hromadí. Pri nahromadení dostatočného množstva digitoxínu dochádza k otrave. Tá sa prejavuje napr. poruchami videnia, typické je červené, zelené, žlté videnie, alebo poruchami srdcového rytmu. Ak by si pacient robil každý deň čaj z náprstníka, nevedel by povedať, koľko mg digitoxínu/digoxínu každý deň prijme. Jeho lekár by nevedel ani stanoviť vhodnú dávku. Ale ak bude pacient užívať tablety s presne definovaným množstvom digoxínu (ktorý je bezpečnejší z hľadiska hromadenia sa), dá sa ľahko určiť, akú dávku potrebuje a nedôjde tak ľahko ku otrave z nahromadenia.

Na záver ešte v krátkosti k vitamínovým prípravkom a výživovým doplnkom. Tieto dve kategórie spadajú totiž pod zákon o potravinách. Na obaloch výživových doplnkov sa síce dočítame, koľko mg toho a hentoho majú obsahovať, ale skutočná hodnota látok sa od tej na obale môže veľmi líšiť.

Mnohí liečitelia ponúkajú neoverené preparáty, ktoré majú vyskúšané max. tak sami na sebe alebo priamo toxické látky (viď CDS, MMS). Je vysoko rizikové užívať akékoľvek preparáty za účelom liečby, pokiaľ tieto neboli vedecky overené.

Použité zdroje:

Foltán, V.: Sociálna farmácia a zdravotníctvo, Osveta, 2010, 203 s.
Komárek, P., Rabišková, M.: Technologie léků, Galén 2006, 399 s.
Mirossay, L., Mojžiš, J. a kol.: Základná farmakológia a farmakoterapia, Equilibria, 2009, 533 s.
J. Tomko a kol.: Farmakognózia, Osveta, 1999, 424 s.
Riečanský,I. Digitalis – minulosť, prítomnosť a perspektívy starého lieku. Cardiology 2007, 15(2): 56-63 http://www.cardiology.sk/casopis/207/pdf/03.pdf
Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-362/znenie-20150501#p48
Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152/znenie-20150401

Komplexný pohľad na pacienta, komplexná medicína, celostná medicína… To všetko sú pojmy, s ktorými s veľkou obľubou liečitelia a samozvaní odborníci ohurujú laickú verejnosť. Medicína dnes dokáže takmer zázraky, sme svedkami štatisticky významných dôkazov o účinnosti modernej na vede založenej medicíny a aj tak má svoje chyby. Systém zdravotníctva sa snaží v preventívnej a terapeutickej praxi uplatniť aktuálne možnosti najmodernejších medicínskych postupov a tiež má svoje chyby. Zatiaľ čo samozvaní liečitelia zaoberajúci sa “komplexnou medicínou” ignorujú, zosmiešňujú a devalvujú výsledky skutočných odborníkov, oni sami nie sú schopní dokázať ani jediný jeden úspech alternatívnej komplexnej medicíny. Poznáte prípad vyliečenia zhubného nádoru vďaka akejsi komplexnej medicíne? Poznáte prípad vyliečenia autoimunitného ochorenia vďaka komplexnej medicíne? Najpravdepodobnejšie nie.

Komplexná alebo celostná medicína je šikovný marketingový ťah a navyše zavádzanie pacientov. Prečo? Lebo jej zástancovia tvrdia, že dnes sa z medicíny vytratil komplexný pohľad lekára na pacienta a že každý odborník sa venuje iba svojmu odboru. Osobne si neviem ani len predstaviť, ako by taký systém fungoval. Pozrime sa na príklad NEkomplexnej medicíny v praxi. Náš modelový pacient má problém s chronickým vznikom malých podkožných krvácaní a občas mu tečie krv z nosa. Aký by teda bol osud pacienta prijatého na internú kliniku, kde pracujú špecialisti bez komplexného pohľadu na pacienta? Zrejme by bol pacient náhodne vyšetrený hematológom alebo hepatológom. Hepatológ by zistil, že pečeň (tvoriaca faktory potrebné pre zrážanie krvi) je zdravá a pacient teda krváca bezdôvodne (Áno presne tak, lebo tento hepatológ nemá komplexný pohľad na pacienta. Z toho vyplýva otázka, existuje taký hepatológ? Nie…). Ak by sa pacientovi pošťastilo a náhodne by ho najprv vyšetril hematológ, možno by zistil, že má málo krvných doštičiek, alebo ich má funkčne menejcenné. A možno je hematologicky v poriadku a daný NEkomplexný hematológ zahlási, že pacient musí byť zdravý, lebo nemá komplexný pohľad na pacienta a lebo tak to je podľa alternatívcov že? Ďalšia možnosť je, že by bol pacient na takejto fiktívnej klinike pridelený reumatológovi. Konečne! Vo svete nekomplexnej medicíny má tento pacient šťastie, pretože trpí ochorením polyarteritis nodosa, ktoré patrí medzi tzv. vaskulitídy. (alebo Henoch-Schonleinova purpura alebo systémový lupus erythematosus etc. …). Týmto by som ukončil našu prechádzku po fiktívnej internej klinike bez lekárov s komplexným pohľadom na pacienta.

Na hociktorej reálnej slovenskej internej klinike (oddelení) funguje diagnostika a terapia pacienta nasledovne. Pacient je pri prijatí vyšetrený internistom s akoukoľvek subšpecializáciou (kardiológia, endokrinológia, hepatológia, reumatológia etc. …) – častejšie zatiaľ neatestovaným lekárom. Hociktorý z týchto odborníkov úspešne absolvoval skúšku z patológie, patologickej fyziológie, štátnicu z celej internej medicíny a pozná všetky základné ochorenia, ktoré môžu vyvolávať tvorbu podkožných krvácaní a krvácania z nosa. Každý jeden z týchto internistov si vyžiada krvný obraz pacienta a základné hematologické vyšetrenia. Prijímajúci, neskôr izbový lekár, konzultuje prípad s primárom alebo ďalším odborníkom. V prípade, že sa jedná o problém hepatologický (pečeň), môže izbový lekár konzultovať prípad osobne s hepatológom hocikedy alebo počas vizity. V prípade výraznejších problémov zasahuje špecialista do prípadu vo väčšej miere. Na záver by som chcel podotknúť, že táto modelová situácia je značne zjednodušená a v skutočnosti je proces ešte komplexnejší.

Dúfam, že po tomto článku je už každému jasné, že medicína bez komplexného pohľadu na pacienta je iba zbožným prianim ziskuchtivých liečiteľov s komplexným pohľadom na svoju peňaženku.

Zobrazovacie metódy zaujímajú v diagnostickom, ale aj terapeutickom, postupe dôležité miesto. Ak vás postihla nejaká vážnejšia choroba, poväčšine sa im nevyhnete. Nič v medicíne nie je bez rizika a teda je namieste otázka, čo sa mi pri takomto vyšetrení môže stať. Ako by ste reagovali vy, keby vám lekár povedal, že potrebuje röntgenový snímok pľúc? Bez problémov alebo ďakujem, radšej nie? Poďme sa pozrieť, ako je to v skutočnosti s rizikami.

Ultrasonografia (USG)

Často nazývaná ultrazvuk. Zvuk je vlastne mechanické vlnenie s určitou frekvenciou. Počuteľný zvuk, teda ten zvuk, ktorý dokáže rozkmitať bubienok v uchu, má frekvenciu od 20 do 20 000 Hz. Ak zvýšime frekvenciu nad 20 kHz, hovoríme o „ultrazvuku“, ktorý nedokážeme vnímať (napr. delfíny, netopiere to dokážu). Podstata sonografie spočíva v tom, že rôzne tkanivá majú rôznu akustickú impedanciu (teda odpor). Ultrazvukové vlny tkanivami čiastočne prechádzajú a čiastočne sa odrážajú práve na základe impedancie. Spätne odrazené vlny sú registrované a počítačový program na ich základe vytvorí obraz, ktorý vidí lekár na monitore. USG sa využíva skoro v každom odbore (gynekológia, interná medicína, chirurgia, neurológia, …) práve pre svoju dostupnosť, bezpečnosť a vyťažiteľnosť. Ide prakticky o vyšetrenie bez rizika, ultrazvukové vlny nemôžu nijakým spôsobom poškodiť tkanivá.

Teoreticky by mohlo dôjsť k zahriatiu plodovej vody, pri vyšetrovaní plodu, čo by mohlo spôsobiť poruchu jeho vývoja, no to by musel gynekológ pôsobiť ultrazvukom na jedno miesto dlhú dobu (aj pár minút) (1). Aby sa nič nepodcenilo, tak sa pristupuje aj k takémuto bezpečnému vyšetreniu s obozretnosťou. USG sa nemá používať na iné ako medicínske účely (ako napr. iba natočenie videa s pohybom plodu bez ďalšieho vyšetrenia). Fotografia, ktorú vám urobí gynekológ počas bežnej prehliadky je v poriadku, nie je dôvod na obavy.

V tehotenstve sa za normálnych podmienok majú vykonať štyri USG vyšetrenia, ktoré plne stačia, ak sa plod vyvíja normálne. Prvé sa robí pri prvej návšteve gynekológa, a slúži na potvrdenie vnútromaternicovej gravidity, na určenie počtu plodov, ich vitalitu, atď. Ďalšie potom v 11.-14., 18.-20. a 28.-32. týždni.

Pri každom vyšetrení sa gynekológ zameriava na niečo iné. Pri prvom vyšetrení sa merajú niektoré rastové parametre a hľadajú sa príznaky, ktoré by poukazovali na vyššie riziko genetickej chyby (napr. nuchálna translucencia). Pri druhom sa lokalizuje placenta, a hľadajú sa možné vrodené vývojové chyby. Pri poslednom sa, okrem iného, merajú tzv. prietoky, ktoré gynekológovi povedia, či je placenta dostatočne funkčná, či nehrozí plodu nedostatok kyslíka. Bližšie informácie tu a tu.

Tieto vyšetrenia sú dôležité a nepredstavujú pre plod nijaké riziko. Naopak, ich nevykonanie by pre plod, ale aj matku mohlo dopadnúť zle, kedy by sa napr. neodhalila porucha placenty a plod by umrel na nedostatok kyslíka, alebo by mohol mať neurologické problémy v dôsledku hypoxie.

Skiagrafia

Alebo, ľudovo, röntgen. Na rozdiel od USG využíva elektromagnetické vlnenie o určitej vlnovej dĺžke. Elektromagnetické vlnenie je široké spektrum zahŕňajúce ultrafialové svetlo, infračervené svetlo, viditeľné svetlo, mikrovlnné žiarenie, atď. Vždy to závisí od vlnovej dĺžky (napr. viditeľné svetlo ju má cca 400-700 nm). Röntgenové žiarenie má vlnovú dĺžku od 0,01 do 10 nm. Podstata vyšetrenia spočíva v ožiarení určitej časti tela. Žiarenie prechádza cez telo, v tkanivách je čiastočne absorbované, v závislosti od zloženia tkanív a zbytok žiarenia, ktoré prešlo cez telo sa zachytáva na detektore. Ak bolo žiarenie absorbované vo vysokej miere, zachytené žiarenie na detektore bude veľmi nízke a vznikne obraz zatienenia (napr. kosti absorbujú veľa žiarenia, preto vzniká tieň). Áno nepomýlil som sa, pri popisovaní RTG obrazu je všetko biele „zatienenie“ a všetko tmavé „prejasnenie“ – vzniká teda negatív. Najčastejšie sa využíva RTG hrudníka. Výsledný obraz informuje lekára o prípadných zlomeninách kostí, o stave bránice, a stave pľúc a o tvare srdca. Pri bežnom RTG vyšetrení sa robia dve projekcie, najčastejšie zadopredná a bočná.

Aké sú riziká? Röntgenové žiarenie je podľa WHO karcinogénne, pretože môže poškodiť DNA, spôsobiť jeho mutáciu. Bezpečnosť závisí od intenzity žiarenia a od množstva. Vzťah medzi dávkou žiarenia a účinkom na naše telo môže byť dvojaký – deterministický a stochastický. Čo tieto cudzie slová znamenajú? Deterministický princíp hovorí o tom, že existuje prahová dávka, pri opakovanom ožarovaní stúpa intenzita príznakov. Výsledkom je zánik, smrť bunky, ktorá bola opakovane poškodzovaná. Takto vznikajú napr. akútna choroba z ožiarenia alebo poškodenie plodu ožiarením. Druhý, stochastický princíp, sa uplatňuje pri rozvoji zhubných nádorov v dôsledku ožiarenia. Pri stochastickom princípe nedochádza k smrti bunky, ale k jej mutácii. Neexistuje prahová dávka, nevieme povedať, kde je hranica, pod ktorou nehrozí riziko zhubného zvrhnutia bunky a nad ktorou je to veľmi pravdepodobné.

Hoci vplyvom ionizačného žiarenia (kam patrí aj rtg žiarenie) vznikajú radikály, ktoré poškodzujú DNA, netreba sa ľakať. Bunka má niekoľko mechanizmov, ako opravovať poškodené časti DNA, preto ani desať, ani pätnásť snímkov, za krátku dobu neznamená automaticky rozvoj nádorového ochorenia. Opravy DNA sa dejú aj v zdravom tele často, a je veľmi pravdepodobné, že aj v tejto chvíli, keď čítate tieto riadky je vo vašom tele nejaká bunka, s chybnou DNA a kde už regulačné mechanizmy a/alebo imunitný systém pracujú, aby sa všetko napravilo.

Dávka, ktorú pacient obdrží pri bežnom vyšetrení nie je nebezpečná. Jeden snímok hrudníka nám dá takú dávku žiarenia, ako prirodzená rádioaktivita z prostredia v priebehu 10 dní. (2) Rádioaktivite sme totiž vystavovaní v každej chvíli a vždy sme aj boli (spomeniem vesmírne žiarenie). Jedno vyšetrenie spôsobuje menej ako 0,0001% smrteľných prípadov na milión obyvateľov.

Riziko je, samozrejme, vyššie u detí, tehotných žien, atď. Jeden snímok hrudníka môžeme prirovnať k vyfajčeniu 1,5 cigarety, kedy telo absorbuje cca 0,04mSv.

Počítačová tomografia (CT)

CT využíva taktiež röntgenové žiarenie. Žiarenie prechádza vrstvou tkaniva vo viacerých rovinách, zachytí sa detektorom a obraz sa digitálne spracuje. Oproti skiagrafii je lepšia vyťažiteľnosť, obraz je jasnejší, sú jasnejšie hranice tkanív, avšak, vzhľadom k tomu, že jedným bodom tkaniva prebieha viacero röntgenových vĺn, radiačná záťaž je vyššia. CT brucha alebo hrudníka prináša radiačnú záťaž rovnajúcu sa radiačnej záťaži z prostredia v priebehu 4-5 rokov (pri CT hlavy je to cca 40 rokov). Riziko vzniku rakoviny je 0,1-0,01 %.

Uvádza sa, že v USA môže byť v súčasnosti 1,5-2 % onkologických ochorení spôsobených CT vyšetreniami. (3) Je preto potrebné indikovať CT vyšetrenie len v prípade, že benefit prevýši riziko. V prípade cievnej mozgovej príhody (porážky) musí lekár vedieť, či ide o krvácanie do mozgu alebo či ide, naopak, o upchatie tepny, ktorá zásobuje určitú časť mozgu. Porovnajte si, aký veľký je rozdiel medzi týmito dvoma stavmi s rovnakými prejavmi. (4) Zistenie príčiny má dôsledok na terapiu, ktorá, ak je začatá do 4 hodín od vzniku mozgovej príhody, môže pacienta úplne zbaviť neurologického deficitu a zachrániť od doživotnej invalidity.

CT vyšetrenie sa má vykonať pri vážnych stavoch alebo pri podozrení na ne. Nie je chybou niekoľkokrát ho zopakovať, ak je cieľom monitoring pacienta. Neskoré odhalenie, napr. znova sa zväčšujúceho nádoru, by mohlo mať fatálne následky.

Magnetická rezonancia (MRI)

Magnetická rezonancia využíva zmenu magnetických momentov jadier niektorých prvkov (hlavne vodíka) v silne statickom magnetickom poli po aplikácii rádiofrekvenčných pulzov. Využívajú sa magnetické vlastnosti atómov, z ktorých sú tkanivá zložené.

Oproti CT vyšetreniu prináša MRI vyššiu citlivosť, pri zobrazovaní mäkkých tkanív (napr. plaky pri sclerosis multiplex nie sú na bežnom CT skoro vôbec viditeľné), možnosť zobrazenia v ľubovoľnej rovine a absenciu ionizačného žiarenia, ktoré telu škodí.

Prečo sa teda nepoužíva len MRI? Pretože nie je tak dostupné ako CT, je drahšie, nie každá nemocnica si ho môže dovoliť. Plus, ak hovoríme napr. o mozgovej príhode, MRI nedokáže presne rozlíšiť medzi čerstvou krvou a inými tekutinami, preto je CT stále prvou voľbou. Skrátka, pri niektorých stavoch je viac prospešné CT alebo iné vyšetrenie ako MRI.

Aké sú riziká? Neboli jednoznačne preukázané, no aj tak sa, pre istotu, neodporúča absolvovať vyšetrenie v prvom trimestri. Samozrejme sa nesmie zabudnúť, že vyšetrenie nie je vhodné pre pacientov s kovovými implantátmi, srdcovými strojčekmi, kochleárnymi aparátmi, atď. (5)

Nukleárna medicína – scintigrafia, SPECT, PET

Toto vyšetrenie spočíva v aplikácii rádioaktívnej látky naviazanej na špeciálnu molekulu do krvi (tzv. rádiofarmaká) . Molekula sa naviaže na konkrétne miesta v ľudskom tele, spoločne s rádioaktívnou látkou. Pomocou gamakamery dokážeme zachytávať žiarenie, ktoré vychádza z ľudského tela.

Pri bežnom RTG je teda zdroj žiarenia mimo tela, pri scintigrafii je priamo v tele. Výsledný obraz nám nehovorí nič o vzhľade tkaniva či orgánov, ale o ich metabolickej aktivite, o ich funkcii (pozri ilustračný obrázok). Rádiofarmaká sa najviac akumulujú v mieste najvyššej metabolickej aktivity. Vyšetrenie nám umožňuje lokalizovať napr. nádorové procesy (6) . Keďže ide o rádioaktívne látky, jednoznačne existujú riziká, sú však nižšie ako pri CT. Záleží, samozrejme, na tom, o aké vyšetrenie ide, vo všeobecnosti však môžeme prirovnať riziká scintigrafie k rizikám bežného RTG vyšetrenia.

Vyšetrenie je bezbolestné, občasne sa objaví mierny diskomfort. (7)

Záver

Obrazy získané pri spomenutých zobrazovacích vyšetreniach, napomáhajú diagnostike, urýchľujú začatie terapie a tým pádom zlepšujú prognózu. Vyšetrenia nie sú bez rizika, pri ich indikácii je vždy potrebné si uvedomiť, prečo potrebujem toto vyšetrenie a ako to môže zmeniť terapiu.

Pre porovnanie: pri RTG hrudníka absorbujeme 0,04 mSV, pri scintigrafii pľúc 1,1 mSv. Obe, štatisticky, predstavujú menej ako 0,0001 % smrteľných prípado. Pri CT hrudníka absorbujeme 9,4 mSv, približne rovnako aj pri PET-FDG vyšetrení, čo je menej ako 0,001% smrteľných prípadov. Dopravné nehody predstavujú 0,01 % smrteľných prípadov. A vyfajčenie 15 cigariet denne je o kúsok menej ako 0,1% smrteľných prípadov.

Ak sa, teda, obávame o svoje zdravie, mali by sme začať niekde inde. (zdroj: prednáška doc. MUDr. Lepeja, CSc. z Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny v Košiciach, ktorú kvôli autorským právam nemôžeme zverejniť )

Po dlhšej dobe sme vo vodách slovenského internetu natrafili na doposiaľ neodhalené šarlatánstvo, poďme si teda povedať niečo o „adrenal fatique syndrome“.

Na blogu www.bratilicious.com autor definuje tento syndróm ako „vyčerpanosť nadobličiek“, jedným dychom dodáva, že súčasná medicína takýto stav neuznáva a nepopisuje. Ako je to v skutočnosti? Podľa učebnice internej medicíny prof. Součka rozlišujeme pri nadobličkovej nedostatočnosti nasledujúce chorobné jednotky: Addisonova choroba (primárna adrenokortikálna nedostatočnosť), akútna nadobličková nedostatočnosť (adrenokortikálna kríza) a centrálne hypokortikalizmy.

Obličková nedostatočnosť je vážne ochorenie, ktoré sa prejavuje napríklad dehydratáciou, zmätenosťou, úbytkom hmotnosti, únavou, nízkym krvným tlakom, bolesťami brucha, nevoľnosťou a dávením, hnačkou a ďalšími symptómami. Okrem toho, v závislosti od príčiny, bývajú prítomné typické zmeny na koži a slizniciach. Toto ochorenie sa dá jednoznačne potvrdiť krvnými testami a lieči sa podávaním chýbajúcich hormónov.

Autor ďalej udáva, že adrenal fatique syndróm sa vyvíja počas dlho trvajúceho stresu, keď dôjde k vyčerpaniu hormónu nadobličiek – kortizolu a z jeho nedostatku máme všemožné zdravotné problémy. Realita je však odlišná. Vďaka Jánosovi Selyemu dnes vieme, že pri dlhotrvajúcom strese dochádza k zväčšeniu nadobličiek a dlhodobému zvýšeniu hladiny kortizolu v krvi, čo má na svedomí zmeny vyplývajúce z účinku samotného kortizolu. Patria sem hlavne zmeny v metabolizme, utlmenie imunity, úbytok svalovej hmoty, osteoporóza, hypertenzia. V skutočnosti teda pri strese nedôjde k vyčerpaniu kortizolu, ale k zväčšeniu nadobličiek, aby sa ho mohlo tvoriť viac.

V článku na blogu bratilicious.com pokračuje popis psychických problémov autora prisudzovaných nedostatku kortizolu. Z jeho vykreslenia situácie je zrejmé, že na tom psychicky naozaj nebol dobre, tvrdí, že bol unavený, nervózny, podráždený, často si počas dňa ľahol spať atď. Môžete 3x hádať, aké psychické zmeny sú udávané pri nadybtku kortizolu? Podráždenosť, apatia, emočná labilita, depresia.

Skôr, než sa pozrieme na diagnostický algoritmus adrenal fatigue syndrómu podľa bratilicous.com, je vhodné ozrejmiť si pár faktov ohľadom diagnostikovania porúch nadobličiek. Vo svete skutočnej medicíny funguje diagnostika takým spôsobom, že lekár musí na základe rozhovoru s pacientom a jednoduchého vyšetrenia pohľadom, pohmatom pristúpiť k ďalším tzv. paraklinickým vyšetreniam, ktoré podporia alebo vyvrátia našu diagnostickú úvahu. K týmto vyšetreniam patria zobrazovacie metódy (röntgen, CT, magnetická rezonancia, ultrazvuk), vyšetrenia krvných elementov a biochemické vyšetrenia krvi, moču atď. Pri hormonálnych poruchách v zmysle hypo (zníženej) alebo hyper (zvýšenej) funkcie danej žľazy je nutné dokázať našu diagnózu biochemickým vyšetrením hladín hormónov v krvi. Len pre komplexnosť dopĺňam, že okrem tzv. kľudovej (bazálnej) hladiny daného hormónu sa často používajú aj funkčné testy, čím sa sleduje, či je odpoveď na stimuláciu alebo inhibíciu (blokovanie) vylučovania hormónu správna, nedostatočná, alebo prehnaná. Autor z blogu bratilicious.com však nemal svoje hypotézy nijak potvrdené a navyše symptómy nadmernej funkcie nadobličiek chybne spojil s ich nedostatočnou funkciou, ktorú údajne medicína nepozná :-) .

V zozname symptómov adrenal fatigue syndrómu podľa bratilicious nájdeme všeobecné úvahy o ťažkom rannom vstávaní, o chuti na nezdravé jedlá atď. Nižšie sme vybrali zopár bodov na okomentovanie. Všetky indície však naznačujú, že autor klamlivo popisuje vplyv zvýšenej hladiny kortizolu a tvrdí, že sa jedná o opak, teda zníženie jeho tvorby.

~~Tendencia priberať a neschopnosť tuk zhodiť, hlavne okolo pása.~~

Takzvaná centrálna alebo pavúkovitá obezita, keď je tuk nahromadený na trupe a tvári (mesiačikovitá tvár) s tvorbou fialových strií na bruchu je typická naopak pre nadmernú tvorbu kortizolu, v medicíne tento stav popisujeme ako Cushingov syndróm (hyperkortikalizmus). Naopak, pri adrenálnej nedostatočnosti dochádza k úbytku hmotnosti

~~Častá nádcha, chrípka, či podobné ochorenia dýchacích ciest + ich príznaky trvajú dlhšie než zvyčajne.~~

Ako som už uviedol vyššie, znížená funkcia imunity je typická pre stres a z neho vyplývajúcu zvýšenú hladinu kortizolu.

~~Znížené libido~~

Ako aj poruchy menštruačného cyklu sú typické… pre zvýšenú hladinu kortizolu. :-)

Bolesti v hornej časti chrbta alebo krku bez dobrého dôvodu.

Bolesti chrbta sú pri strese bežné, nemajú však nič spoločné v kortizolom, ale so zvýšeným psychickým napätím ktoré je zodpovedné aj za somatické zmeny medzi ktoré patrí aj zvýšený tonus svalov a z toho vyplývajúce problémy.

~~Točenie hlavy.~~

Môže byť prítomné pri zvýšenom aj zníženom tlaku krvi, pri chronickom strese je pravdepodobnejšie spôsobené zvýšeným tlakom.

Bratilicious si protirečí aj keď pri adrenal fatigue syndróme v rámci terapie odporúča nehladovať. V skutočnosti hladovanie zvyšuje hladinu kortizolu a príčinou adrenal fatigue syndróm je vraj práve jeho nízka hladina, no nie? :-)

A samozrejme… reklama na knihu o výžive a výživové doplnky nesmie chýbať.

Záverom, teda môžeme konštatovať, že adrenal fatigue syndróm je vymyslená choroba. V medicíne poznáme stavy obličkovej nedostatočnosti, ktoré majú svoje špecifikované prejavy. Symptómy na blogu bratilicious sú čiastočne pomiešané s príznakmi spôsobenými nadbytkom kortizolu a čiastočne s ním nesúvisia vôbec. To však neznamená, že by boli vymyslené, takíto pacienti môžu trpieť napríklad depresiou (z iných dôvodov), spánkovým apnoe, ochorením štítnej žľazy, fibromyalgiou, alebo inými poruchami.

Je pochopiteľné, že sa pacienti s rôznymi príznakmi, ktorých pôvod ich lekár nedokáže hneď odhaliť a vysvetliť, cítia frustrovaní. Ale akceptovať neexistujúcu diagnózu od nekvalifikovaných poradcov, samozvaných liečiteľov a blogerov môže byť ešte horšie. Rôzne neúčinné alebo dokonca škodlivé „liečivé“ prípravky často stav pacienta ešte zhoršia a navyše odďaľujú diagnostiku a liečbu skutočnej príčiny.

Čo sa týka odporúčanej liečby adrenal fatigue syndrómu – zdravý životný štýl vám pomôže cítiť sa lepšie za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na diagnózu a je základom prevencie mnohých ochorení. Takže nič nové pod slnkom. Ohľadom výživových doplnkov – tu je opatrnosť na mieste, všetkého veľa škodí (z tých odporúčaných na stránke by som sa rozhodne vyhol pravidelnému užívaniu sladkého drievka a ashwagandhy) – ale o tom možno iný článok.

Rady na záver:

Ak trpíte ťažkou a nevysvetliteľnou únavou, neuspokojte sa s tým, že vám niekto povie, že máte „adrenal fatigue syndróm“ – odďaľujete tým diagnostikovanie skutočného ochorenia a adekvátnu liečbu. Povedzte o svojich ťažkostiach svojmu lekárovi, ktorý vás môže vyšetriť a pokúsiť sa zistiť, či netrpíte niektorým z mnohých ochorení prejavujúcich sa únavou. Na základe informácii od vás a výsledkov vyšetrení vás nasmeruje k príslušnému odbornému lekárovi alebo sám naordinuje liečbu.
Buďte opatrní v užívaní rôznych neoverených liečiv a liečebných postupov. Väčšina výživových doplnkov vám síce neuškodí, ale niektoré môžu – napr. niektoré doplnky výživy pre „zdravé nadobličky“ obsahujú extrakty z ľudských alebo zvieracích endokrinných žliaz – a tie už uškodiť môžu. Napr. užívanie hormónov nadobličiek, ak ich nepotrebujete, môže viesť k tomu, že vaše nadobličky naozaj prestanú pracovať. Keď potom takéto prípravky prestanete užívať, nadobličky sa nemusia „zobudiť“ ešte niekoľko mesiacov po ich vysadení – v takom prípade môžete byť ohrození život ohrozujúcou adrenálnou krízou.
Dodržiavajte zdravý/primeraný životný štýl: jedzte veľa zeleniny, ovocia, biele mäso, doprajte si dostatok (ale nie priveľa) spánku – optimum pre dospelých je 7-8 hodín, viac ako 10 hodín je už priveľa. A, samozrejme, venujte sa pravidelne nejakej pohybovej aktivite – aspoň 3 – 4x do týždňa po 30 minút.

Za cenné rady, podnety a doplnenie textu ďakujem MUDr. Ivane Jochmanovej.

Dnes sa pozrieme na jeden z novších mýty boriacich článkov od alternatívneho portálu Badatel.net :-) . Nadpis článku je “Ako si vyrobiť vitamín C, ktorý je účinnejší než ten kupovaný”. A hneď prvý odstavec predstavuje zbraň hromadného ničenia odbornosti…

“Väčšina predávaných doplnkov vitamínu C sú geneticky modifikované. Výrobcovia na ich výrobu najčastejšie používajú genetický modifikovanú kukuricu, z ktorej vitamín C extrahujú.”

Ako môže byť vitamín C, ktorý chemicky predstavuje kyselinu L-askorbovú, teda derivát sacharidov geneticky modifikovaný? Tvárme sa, že sa jedná iba o chybnú vetnú konštrukciu vyplývajúcu z autorovej neznalosti problematiky. Pravdepodobne mal na mysli, že vitamín C bol extrahovaný z rastliny, ktorá bola geneticky modifikovaná. Čo to však mení na jeho účinnosti alebo kvalite? Nič. Rastliny sa najčastejšie geneticky modifikujú za účelom ich lepšej odolnosti voči škodcom. Takže aj keby tvrdenia, že tieto rastliny obsahujú nejaké bájne zdraviu škodlivé látky boli pravdivé, v tomto prípade sú irelevantné lebo vitamín C (kys. L-askorbová) je pred prípravou samotného preparátu (výživového doplnku – tabletiek, šumienky) extrahovaný z rastlinného materiálu a následne purifikovaný – očistený. Tj. zbavený kontaminujúcich látok, ktoré nie sú žiadané. Pre porovnanie na obrázkoch môžete vpravo vidieť vitamín C extrahovaný z geneticky modifikovaných plodín, v strede je molekula vitamínu C získaná chemickou syntézou a vľavo je vitamín C nachádzajúci sa v divo rastúcom ovocí bez pesticídov, priemyselných hnojív – jednoducho bio raw vitamín C.

cecko

Extrakcia vitamínu C z rastlín by však bola v dnešnej dobe ekonomicky i technologicky neefektívna. Vďaka čínskym vedcom dokážeme od roku 1960 v laboratórnych podmienkach z glukózy, cez medziprodukty ako D-sorbitol, L-sorbózu a 2-keto-L-gulónovú kyselinu syntetizovať úplne identickú molekulu L-askorbovej kyseliny ako sa nachádza v prírode.

“Nejde však o prírodný vitamín C, ale o kyselinu askorbovú, ktorá sa získava chemickou premenou cukru.”

Bádateľovi odkazujeme, že KYSELINA L-ASKORBOVÁ je len trochu inteligentnejším pomenovaním VITAMÍNU C a v rastlinách sa tvorí tiež zo sacharidov a ich metabolitov. ;-)

“Zistilo sa však, že táto kyslá forma vitamínu C preukázateľne ničí prospešnú črevnú mikroflóru a dokonca môže potlačiť imunitný systém namiesto toho, aby ho posilnila.” – je samozrejme nezmysel, keďže sa jedná o identickú molekulu. Fráza „zistilo sa…“ je naozaj veľmi vtipná, lebo aj po dôkladnom hľadaní zdroja a dôkazu tejto účelovej lži, sme sa dopracovali len k pôvodnému článku tu. Ako môžete vidieť jedná sa o ten istý článok ako na bádateľovi, len v anglickom jazyku, bez ďalších referencií a odkazov. Takže ak vás zaujíma kto, kedy, kde a ako zistil že vitamín C preukázateľne ničí prospešnú črevnú mikroflóru a potláča imunitný systém máte smolu, pretože sa jedná len o výmysel zahraničnej stránky, ktorej cudzí jazyk a alternatívne znejúca doména vyvolala v bádateľovi punc dôveryhodnosti. Niekedy sa pozastavujem nad tým, ako málo stačí bádateľovi bádať, keď ako zdroj uviedol healthy-holistic-living.com a nedokázal uviesť aspoň pôvodného strojcu tohto nezmyslu – livingtraditionally.com.

“Prírodný vitamín C totiž nie je len kyselina askorbová, ale obsahuje aj zložky ako askorbáty (vápenatý, sodný, horečnatý, draselý, zinočnatý a podobne), ďalej askorbyl palmitát či kyselinu D-isoaskorbvú.”

Syntetická kyselina L-askorbová sa vo výživových doplnkoch vyskytuje tiež vo forme svojej soli (chemický pojem) tj. askorbátu (vápenatého, sodného, draselného). Rovnako, aj drvivá väčšina účinných látok ktoré majú chemický charakter slabých kyselín sa vo svojich liekových formách (tabletkách, sirupoch, injekčných roztokoch) nachádza vo forme svojich solí z dôvodu lepšej rozpustnosti a absorpcie v kyslom prostredí žalúdka.

“Za súčasť prírodného vitamínu C sa často považujú aj takzvané bioflavodoidy, ktoré zvyšujú jeho účinnosť v organizme.”

Snáď mal na mysli bioflavoNoidy. Tie sú ako prírodné antioxidanty (resveratrol, kvercetín, rutín) samozrejme prínosom pre naše zdravie. Nie sú ale súčasťou “prírodného vitamínu C”, prírodný vitamín C aj ten syntetický sú stále na vlas rovnaká molekula kyseliny L-askorbovej. Na každom serióznom výživovom doplnku je uvedená formulka o tom, že daný produkt nesmie (a ani nemá ambíciu) byť náhradou pestrej, vyváženej, racionálnej stravy. Mimochodom… dnes sa bežne predávajú aj výživové doplnky obsahujúce kombináciu vitamín C + bioflavonoidy. Vplyv bioflavonoidov na absorpciu vitamínu C je treba brať s rezervou. Niekoľko farmakokinetických štúdii potvrdilo rozdielnu absorpciu vitamínu C v kombinácii s bioflavonoidmi a bez. Nebol však zistený priepastný rozdiel v absorpcii kyseliny askorbovej a preto je vhodné podotknúť, že celá táto kauza je skôr marketingový ťah ako farmakokinetický problém. Zdroj tu.

“Pomarančová kôra, podobne ako napríklad jablková šupka, obsahuje oveľa vyšší podiel vitamínov ako samotná dužina.”

Vcelku logické by ale bolo uvedomiť si, akú masu dužiny (napr. jablka) sme schopný skonzumovať, a koľko % z váhy jablka tvorí samotná šupka ktorá síce obsahuje relatívne oveľa viac vitamínu C, ale v absolútnych číslach je to množstvo v porovnaní s dužinou nepodstatné.

V závere článku píše bádateľ o tom, ako si z pomarančovej kôry vyrobíme prášok plný vitamínu C. Pochopiteľne odporúča použiť bio pomaranče, keďže tie klasické boli ošetrované pesticídmi. Ak náhodou nezoženiete bio (aj to je veľakrát len marketing a objavujú sa správy o obsahoch pesticídov v biopotravinách; zdroj tu), vraj stačí ak tie klasické poriadne umyjete. Tak čo k tomu… aj ja by som chcel žiť vo svete, kde pesticídy nepenetrujú do hĺbky kôry a plodov. :-) (Pozn.: niektoré penetrujú, niektoré nie.)

Za cenné rady, podnety a doplnenie textu ďakujem Denisovi Dostalovi.

Nevyhnutné minimum o konope

Biologicky aktívne látky v konope sa nazývajú kanabinoidy. Je známych niekoľko desiatok kanabinoidov, najlepšie preskúmané sú THC (tetrahydrocannabinol) a CBD (cannabidiol). V tele pôsobia na bunky prostredníctvom receptorov CB1 v mozgu a CB2 na bunkách imunitného systému. Na kanabinoidné receptory sa viažu aj kanabinoidy produkované v našom tele – tzv. endokanabinoidy. Synteticky vyrobený THC sa nazýva dronabinol.

Nájdite rozdiel

pre zväčšenie obrázku kliknite

Jednotlivé kanabinoidy majú rôzne účinky. Napríklad, THC spôsobuje stavy, ktoré pociťujú užívatelia marihuany (to je to keď sa zhúliš), môže zmierniť bolesť a nevoľnosť, zmierniť zápal a má antioxidačné účinky. Môže viesť tiež k pocitom úzkosti a paranoje. CBD môže pomôcť v liečbe záchvatov u niektorých druhov epilepsie, dokáže zmierniť pocit úzkosti a paranoje a obmedziť stavy spôsobené THC.

Rôzne odrody konope a aj jednotlivé rastliny a ich časti môžu obsahovať rôzne množstvá rôznych kanabinoidov. To znamená, že pri užívaní „prírodných“ produktov ako marihuana (sušené a rozomleté konope) alebo konopný olej sa dá len ťažko odhadnúť, čo s vami daný matroš spraví – či vás dostane len do nálady, alebo sa riadne zhúlite, či budete halucinovať alebo to s vami nič nespraví. Podobne je to aj s potenciálom konopných „prírodných“ produktov v otázke liečby rakoviny (viz nižšie), pretože rôzne kanabinoidy môžu mať na rakovinu rôzne účinky závisiace okrem iných xy vecí aj na dávke. Preto je výhodnejšie a bezpečnejšie „synteticky“ vyrobiť alebo izolovať, následne preskúmať a prípadne použiť, jeden alebo viacero konkrétnych kanabinoidov v konkrétnej dávke. Je to vlastne princíp, na ktorý sme na našich stránkach už viackrát upozornili, a ktorý vysvetľuje, prečo je niekedy lepšie užívať „syntetické“ lieky ako „prírodné“ produkty, a prečo je manéver „je to zlé, lebo to nerastie na strome“ absolútny nezmysel popierajúci vedu.

Výskum

Závery niekoľkých klinických štúdií ukazujú, že fajčenie marihuany môže obmedziť nevoľnosť a zvracanie pri chemoterapii, znížiť neuropatickú bolesť (bolesť vznikajúca poškodením nervov) alebo zvýšiť chuť k jedlu u HIV pozitívnych pacientov.

Klinické štúdie konopného oleja neboli urobené (4/2015).

Ďalej existuje mnoho štúdií, ktoré skúmali niektoré kanabinoidy in vitro (v skúmavke) alebo in vivo na myšiach. Priniesli zmiešané výsledky: niektoré kanabinoidy môžu spomaliť rast alebo obmedziť šírenie nádoru, iné zase zrýchliť. Okrem nádorových buniek môžu pôsobiť aj na zdravé bunky alebo môžu zasahovať do imuntných protinádorových mechanizmov. Účinky závisia napríklad aj na dávke alebo na množstve kanabinoidných receptorov na nádorových bunkách. Vidíme, že u kanabinoidov sa vyskytujú podobné účinky a problémy ako u chemoterapie. Aj sa uvažuje o tom, že by sa v budúcnosti kanabinoidy mohli využívať v kombinácii s inými chemoterapeutikami pre dosiahnutie čo najlepšieho protinádorového efektu.

Bolo urobených aj niekoľko malých klinických štúdií kanabinoidov a plánujú sa aj ďalšie. Doterajší výskum ukázal, že kanabinoidy môžu byť bezpečné pri liečbe rakoviny, ale nenaznačuje, že by nejako obmedzovali rast nádorov, alebo že by ich dokázali vyliečiť.

Spoliehanie sa len na konope v liečbe rakoviny odmietajúc medicínu založenú na dôkazoch môže mať závažné zdravotné následky.

Bádateľ

Internetová stránka s reklamou na produkty alternatívnej medicíny Bádateľ vypustila do obehu dva články o konope.

Ten novší, ktorý zdieľala polka republiky, hovorí o konopnom oleji ako o panaceu – lieku na všetko – od rakoviny, cez cukrovku až po epilepsiu. 60 gramov konopného oleja, ktorý si na internete môžete zakúpiť za 1500 dolárov, dokáže podľa článku do 90 dní zničiť/vyliečiť všetky nádory.

Ako dôkaz nám Bádateľ ponúka

dedka s menom Rick Simpson, ktorý hovorí, že týmto olejom vyliečil 5000 ľudí z rakoviny
dve anekdoty
40 rokov starú štúdiu z Virgínie

To prvé je dôkaz typu JPP – „jedna pani povedala“, v našom prípade vlastne „jeden dedko povedal“. JPP nie je vedecký dôkaz. To isté môžem povedať o babkiných buchtách a bude to mať rovnakú váhu.

Anekdoty nie sú vedeckým dôkazom, ani súbor anekdot nie je vedeckým dôkazom.

Jedna z anekdot v článku je príbeh Ricka samotného. Rick niekoľko rokov užíval konopný olej. Potom schytal basalióm – najčastejší nádor kože, ktorý mu vyoperovali. Okrem toho si na pooperačnú ranu kvapkal aj olej z konope. Rick a Bádateľ na základe toho uzavreli, že konopný olej u Ricka vyliečil bazalióm, a že je konopný olej panaceum na všetky rakoviny. Aj iné choroby.

Základnou terapiou bazaliómov je chirurgické odstránenie nádoru. Chemoterapia sa v jeho liečbe takmer nepoužíva. Preto je aj hejt „miliardový farmaceutický priemysel, založený na často neúčinných syntetických liekoch“, aspoň v Rickovom prípade, úplne irelevantný.

Výsledky štúdie z Virgínie z roku 1975, ktorú Bádateľ uvádza v oboch článkoch, hovoria, že niektoré kanabinoidy dokážu (a iné zas nie) spomaliť rast niektorých nádorov, alebo zmenšiť ich objem v Petriho miske alebo v myši (in vitro a in vivo štúdia). Mimochodom v množstve približne 1 gram, pričom najvyššia dávka, ktorá bola do 75-teho podaná človeku je 0,3 gramu.

Takže si to porovnajme

Schéma znalostí Bádateľa o rakovine, ktorú podsúva v každom svojom článku o rakovine

Je to nezmysel, pretože:

Rakovina nie je jedna choroba. Existuje mnoho typov/druhov/podskupín rakovín s rôznymi vlastnosťami, prognózou, možnosťami liečby. Navyše, vlastnosti rakoviny sa môžu v čase meniť. A navyše, interindividuálne rozdiely/genetické predispozície každého z nás robia daný typ rakoviny u daného človeka do určitej miery unikátnou chorobou. Preto je aj existencia panacea na všetky rakoviny veľmi nepravdepodobná.
Bádateľ hejtuje chemoterapiu takmer v každom svojom článku o rakovine, občas sa však prekoná a spomenie si trebárs aj na „ožarovanie“ (rádioterapiu). Chemoterapia však nie je jediná možnosť, ktorú ponúka medicína založená na dôkazoch. Okrem chemoterapie a rádioterapie existuje chirurgická terapia, hormonálna liečba, imunoterapia, biologická liečba, atď., a hlavne – ich kombinácie v závislosti od konkrétneho typu a štádia rakoviny u daného človeka.
Cieľom Bádateľa je čo najviac zarobiť na produktoch alternatívnej medicíny, ktorým robí reklamu. Touto reklamou je ovešaná celá jeho stránka a články, v ktorých píše o „mnoho miliardovom farmaceutickom priemysle, založeného často na neúčinných syntetických liekoch“.

Ako to môže dopadnúť

Kanadský The globe and mail priniesol v októbri, 2014 správu, že otec odmietol chemoterapiu u svojho 18 mesačného syna s ALL (akútna lymfatická leukémia), pretože si prečítal na internete správu, ktorú šíri aj Bádateľ. Do prípadu sa zapojili ošetrujúci lekári a sociálka, dieťa nakoniec chemoterapiu dostalo.

90% detí s ALL liečených postupmi súčasnej medicíny založenej na dôkazoch prežíva minimálne 5 rokov od stanovenia diagnózy. Bez týchto postupov, ktoré zahŕňajú aj chemoterapiu, drvivá väčšina detí do 5 rokov zomiera.

Záver

Neexistujú štúdie, ktorých výsledky by ukazovali, že konope samo o sebe dokáže liečiť alebo vyliečiť rakovinu. Jeho použitie v liečbe je problematické pre variabilné množstvo mnohých látok s rôznymi účinkami. Niektoré z kanabinoidov majú za určitých okolností protirakovinotvorný potenciál, ktorý by sa mohol v budúcnosti využiť ako doplnok chemoterapie.

Triky a postupy, popísané vyššie, Bádateľ používa vo svojich článkoch permanentne, a preto, ak citujete Bádateľa, môžete si byť na 99% istí, že sa mýlite.

Ak sa vám článok páči, môžete pozdraviť Bádateľa, kontakt:

Ing. Jozef Buzgo, 0917 666 660

Services Center s. r. o.

Sabinovská 12, Bratislava

Zdroje:

http://skepdic.com/ricksimpson.html

http://www.ukcia.org/research/AntineoplasticActivityOfCannabinoids/

http://www.cancer.org/treatment/treatmentsandsideeffects/physicalsideeffects/chemotherapyeffects/marijuana-and-cancer

http://scienceblog.cancerresearchuk.org/2012/07/25/cannabis-cannabinoids-and-cancer-the-evidence-so-far/

http://destroyedbyscience.com/2015/11/no-science-no-evidence-no-clue-part-1/

http://www.theglobeandmail.com/life/health-and-fitness/health/miracle-cures-such-as-hemp-oil-can-hurt-more-than-help/article20946140/

Z médií často počúvame, že mladým Slovákom vraj chýba kreativita a že nevedia tvorivo pracovať. Keď si otvoríme blog, či stránku resp. internetový časopis (na štýl ženských vševedúcich časopisov) Dušana Plichtu, narazíme na množstvo prekrútených patofyziologických faktov, či informácie o detoxikácii hovädzou (BIO!) pečienkou [2].

Súčasťou webového impéria Dušana Plichtu je už tradične, zrejme na vzor badatel.net alebo vladozlatos.com aj e-shop . Čo som hľadal a nenašiel na blogu, to sa mi pod ruky dostalo v e-shope a pozrime sa teda na to, kto to ten Plichta vlastne je…

Tanečník, blogger a neviem čo ešte… ale vzdelanie oprávňujúce, resp. dokazujúce, že tento autor sa vyzná do problematiky akosi chýba a taký je aj výsledok.

Poďme sa teda konečne pozrieť na tvrdé fakty ktorými pochybil.

Začnime autorovými odporúčaniami pre zlepšenie životosprávy [4]. „Z tohto pohľadu je 80% kľúčom k optimalizácii u väčšiny ľudí práve rovnováha hormonálneho systému, ktorá je následne prepojená s metabolizmom a celkovým fungovaním nervovej sústavy

„ – Vcelku rád by som vedel, odkiaľ (čítaj: či z malíčka alebo prostredníka je vycicaných tých 80%). A čo to vlastne tá optimalizácia hormonálnej sústavy je? Je očividné, že autor tým nemyslí hormonálnu substitúciu pri endokrinopatiách (ochoreniach žliaz s vnútornou sekréciou) ako sú hypofunkčné/hyperfunkčné syndrómy spojené s fungovaním štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy atď. V tomto prípade sa však jedná iba o už „klasické“ hľadanie diagnózy tam, kde jednoducho NIE JE so sukcesívnym pohotovým ponúknutím riešenia ktoré nefunguje, ale pomôže s neexistujúcim problémom ;-) !

“Zabudnite na lepok Áno! Presne viem, čo vás opäť napadlo… celý život mám byť bez chleba? Jasné, že nie, ale skúste sa sústrediť na elimináciu a ako sa budete cítiť. Ak vám potom príde chuť, kúpte si pravý kváskový, natrite “smačným” až žltým domácim maslom a pridajte ovčeho syra. Ak veríte istej skupine doktorov a bez dôvodu sa bojíte cholesterolu, tak si kľudne maslo vymeňte za avokádo alebo jemný syr žervé. Čím viac lepku sa zbavíte, tým viac pošetríte svoju imunitu.” – Pripomeňme si jednoduché vedecké fakty. Podľa [4] dodnes platí a nebolo vyvrátené tvrdenie Aničkova z roku 1913 “Niet aterosklerózy bez cholesterolu”. Pre pochopenie etiopatogenézy aterosklerózy by však Dušan musel disponovať vedomosťami z lipidológie a byť schopný odlíšiť LDL, HDL, IDL, chylomikróny, oxidované malé denzné LDL₃ lipoproteíny a triacylglyceroly. Jednoducho stručne povedané… ak sa chcete vyhnúť vzniku aterosklerotických plátov musíte mať sérové hodnoty LDL <3mmol/l, HDL >1 mmol/l a triacylglyceroly <1,7 mmol/l. Pri zvýšení LDL môže jeho “škodlivosť” kompenzovať zvýšenie HDL ktorý ma protekčný účinok. Etiopatogenéza aterosklerózy však nie je iba o tukoch aj keď bez nich by nebola možná. Ďalšími rizikovými faktormi sú tzv. nelipidové rizikové faktory – fajčenie, diabetes melitus, hypertenzia, vek, mužské pohlavie. Pre viac informácii odporúčam kapitolu o ateroskleróze v akejkoľvek učebnici patológie resp. patologickej fyziológie pre lekárske fakulty alebo Wikiskripta [5]. Takže nejedná sa o výmysel istej skupiny vedcov, ale o fakty dokázané štatistickými analýzami s p<0,001. Pre viac informácií odporúčam napríklad Framinghamskú štúdiu [6].

Lepok vraj šetrí imunitu. Neviem čo tým chcel autor povedať. Polemík o škodlivosti lepku je na podobných blogoch veľa. Poďme si teda raz a navždy vysvetliť ako tá celiakia vlastne funguje. Celiakia resp. celiakálna sprue je ochorenie ktoré navodzuje stav keď sa poškodia klky čreva pôsobením autoimunitnej reakcie a následkom toho dôjde k zníženiu absorpcie živín a následnému celkovému neprospievaniu organizmu. Podľa [4] sú pre rozvoj celiakie potrebné tri zložky. Prvou je spúšťač (trigger) – gliadín ako súčasť gluténu (lepku). Tento gliadín je bielkovinový komplex schopný viazať sa na isté molekuly nášho imunitného systému determinované geneticky – dedične. Preto druhou podmienkou je prítomnosť týchto molekúl na bunkách sliznice tenkého čreva (jedná sa konkrétne o molekuly HLA-DQ2 a DQ8). Treťou podmienkou je, že musí fakt dôjsť k samotnej autoimunitnej reakcii. U 95% celiatikov je prítomná molekula HLA-DQ2, zvyšných 5% má DQ8. Avšak… DQ2 sa nachádza aj u 25-30% zdravej populácie, čiže prítomnosť DQ2 ešte neznamená celiakiu. Čo spúšťa samotnú autoimunitnú reakciu je dodnes zahalené rúškom tajomstva, podľa [7] sa na nej môže ako trigger podieľat infekcia ľudským črevným adenovírusom, ktorý ma podobné povrchové znaky ako gliadín a následne teda môže dôjsť k skríženej (už autoimunitnej) reakcii. Z poznatkov odborníkov teda vyplýva, že aj keď 25-30% zdravej populácie má genetickú predispozíciu pre rozvinutie celiakie, tak dodržiavanie bezlepkovej diéty nie je vhodné z dôvodu možného prejavenia samotného ochorenia bez výrazne manifestných symptómov, keďže dodržiavanie bezlepkovej diéty bez reálnej diagnózy je málokedy svedomité a jej občasné porušenia môžu viesť k skrytému priebehu ochorenia a k znemožneniu bioptickej diagnostiky celiakie. Okrem toho bezlepkové potraviny neznamená zdravšie, prevažne obsahujú vyššie množstvo tuku.

“Eliminujte syntetické aditíva, konzervanty, éčka a skrytý cukor” – V reálnom svete nie je ich eliminácia možná, rovnako ako nie je možné ani takto generalizovať. Rôzne éčka sú totiž často neškodné bežne používané aditíva, napríklad kyselina citrónová – E330 . Pojem skrytý cukor je neologizmus.

Problematika GMO je na blogu rozpísaná tu [8], nie je však nutné rozoberať ju hlbšie. Jedná sa o najbezpečnejšiu metódu “upravovania vlastností” poľnohospodárskych plodín. Zatiaľ čo dnes je týmto rastlinám s maximálnou presnosťou pozmenený žiadaný gén, v minulosti sa to robilo jednoducho ožarovaním radioaktívnym žiarením a selekciou tých rastlín, ktoré disponovali žiadanými viditeľnými znakmi. Práve tam však mohlo dochádzať k incidentným komutáciam v iných génoch, ktoré by mohli byť potenciálne nebezpečné. Dnešné metódy molekulovej biológie však takýto problém nemajú [9].

Na tak marketingovo a dizajnovo premakanom blogu som očakával trochu viac vlastného obsahu, miesto toho som natrafil na staré známe šarlatánstvo v článku [10]. Adrenal fatique syndróm som už osobne debunkoval tu [11].

“Pozor, optimálna detoxikácia vôbec nesúvisí s konzumáciou len čistej zeleniny či ovocných štiav a iných zázračných antioxidantov. Ako máme cesty pre produkciou steroidných hormónov, tak existujú aj dráhy optimálnej detoxikácie. Tá prebieha v prvom rade v pečeni. Vedeli ste, že detoxikácia je výrazne oslabená, ak máte nedostatok zinku, či aminokyselín? Aj preto môže byť bio hovädzia pečienka na masle s brokolicou a karfiolom lepšou večerou ako surový šalát.” – Vážení… detoxikácia už nie je IN, dnes je cool optimálna detoxikácia hovädzou (BIO!) pečienkou. Spojenie steroidogenézy s detoxom som akosi nepochopil ale nechajme to tak. Radšej by som rád od autora počul odpovede na zopár nejasností, ktoré sa mi vynorili v mysli keď som tento odstavec čítal. Zaujímalo by ma napríklad od čoho sa to chceme a potrebujeme detoxikovať? Stačí mi, keď mi vymenujete 5 bájnych toxínov ktorých nás zbaví pitie cviklovej šťavy alebo konzumácia hovädzej pečienky. Ale zase podľa vyjadrenia z 9.1.2015 vlastne Dušan detox kritizuje… ach jaj :-(

V ďalšom článku [12] sa dočítame, že všetci unavení ľudia s “mentálnou hmlou” (ďalší neologizmus od Dušana) majú vlastne encefalitídu – zápal mozgu :-D . Konklúzia z tohto odstavca je asi taká, že história sa opakuje a zase hľadáme diagnózu tam kde nie je. Tentokrát to nie sú parazity ani hormonálna nerovnováha, ale zápal mozgu… Príznaky zápalu mozgu si radšej prečítajte tu [13]. V skratke… s encefalitídou nebudete pracovať 8 hodin denne ani chodiť unavení do fitka, ale budete doma zvíjať sa v halucináciách, s dvojitím videním, slabosťou, stratou vedomia, bolesťou hlavy a nauzeou. Resp. akýmkoľvek ďalším neurologickým príznakom poďla ložiska infekcie. – “To už nechám na Vás, ale myslím si, že naše prežitie – úspech záleží práve od našej schopnosti zvládať množstvo stimulov a informácií súčasnej doby, rozumne ich vyhodnocovať a hľadať riešenie problémov. Mnoho ľudí trpí oslabenou funkciou mozgu a vôbec o tom nevie. Problém prisudzujú prostrediu a často upadajú do apatie. “

Z [14]: „Pravidlá kvantovej fyziky a ich aplikácia na ľudský organizmus”. Lebo slovo “kvantové” je dnes in. Kvantová voda, kvantová terapia, čokoľvek kvantové. To, že to s medicínou nemá dnes zatiaľ nič (okrem PET scanu; pozn.: zobrazovacia metóda podobne ako CT…) spoločné je nepodstatné, hlavne že to znie COOOOOL.

“Nadbytočný inzulín je tiež toxický! opäť si pripomeňme, že nie tuk, ale cukor sa ukladá v našich tukových bunkách.” Nie… inzulín je hormón – telu vlastná proteínová molekula ktorá nespĺňa kritéria toxicity resp. jedu. Bez inzulínu by sme neprežili a zomreli by sme v hyperosmolárnej kóme s ketoacidózou. V našich tukových bunkách sa neukladá cukor ale TUK. To, že vieme vyprodukovať vyššie mastné kyseliny a následne triacylglyceroly z cukrov, tukov aj proteínov ešte neznamená že sú naše tukové bunky plné cukru! Cukor ktorý skonzumujeme sa metabolizuje v procese glykolýzy na pyruvát ,ktorý sa následne vďaka enzýmu pyruvátdehydrogenáza mení na AcetylCoA a z neho sa môžu neskôr tvoriť vyššie mastné kyseliny, ktoré sú ako lipoproteíny prenášané do tukového tkaniva, kde sa lipoproteínovou lipázou odštiepujú, ukladajú do adipocytov (tukových buniek) a vytvárajú triacylglyceroly = TUK nie CUKOR! Biochemici sa musia v hrobe otáčať frekvenciou 100Hz.

“Keď v súčasnosti konzumujeme takéto vyššie množstvo sacharidov, náš pankreas stále produkuje inzulín presne tak, ako mu káže DNA.” – Nie. Hladina inzulínu je regulovaná primárné hladinou glykémie v krvi. DNA nemá regulačnú funkciu, DNA je knižnica informácií ktorej využitie je regulované rôznymi regulačnými proteínmi resp. steroidovými hormónmi.

“Keďže glukóza sa viac nemôže dostať do pečeňových a svalových buniek, ostáva v krvnom obehu. Vtedy pankreas prijíma správu o nadmernom množstve toxickej glukózy v krvi a zúfalo pumpuje ešte viac inzulínu, čo spôsobuje ešte väčšiu rezistenciu už spomínaných bunkových receptorov. Napokon inzulín dopomôže glukóze nájsť cestu do tukových buniek, kde sa ukladá v podobe tuku.” – Veľké NIE! Pri inzulínovej rezistencii je naopak porušený antilipolytický účinok inzulínu [16], teda naopak dochádza k lipolýze a zvyšovaniu hladiny tukov v krvi! Okrem toho správne nefunguje ani lipoproteínová lipáza a tak tuky neprechádzajú z krvi do tukových buniek. Z toho vyplýva aj zvýšený výskyt aterosklerózy veľkých ciev pri inzulínovej rezistencii podnietený dyslipidémiou (nerovnováhou tukových frakcií v krvi).

Zabudnúť nesmiem ani na pasáž, kde Dušan tvrdí, že pochopil “ako to všetko funguje na bunkovej úrovni”. Asi tým myslel dráhy signálnej transdukcie, klubúk dole teda, ak jeho mozog pochopil to, čo superpočítače doposiaľ nedokázali kvalitne nasimulovať :-) .

Opomenúť nesmieme ani text, kde autor píše, že on svoje tvrdenia nepotrebuje dokazovať štúdiami ani odbornými článkami. Vraj mu stačí osobná skúsenosť, osobná skúsenosť zaslepená vlastnou subjektivitou a štatistickou nesignifikantnosťou :-) . Naučili sme zdieľať odkazy na štúdie chlapcov z DoubleDiamond… naučíme aj tohto.

Záver

Nuž, záverom je teda potrebné zhrnúť tento gigantický článok. Pokúsim sa zhrnúť to podstatné, čo oko laika často nezachytí. Dušanov blog je mimoriadne dizajnovo premakaný, čo vzbudzuje pocit profesionality podobne ako vladozlatos.com. Keď však strhneme tento baliaci papier, narazíme na tony textov s všeobecnými kecmi o tom ako treba optimalizovať svoju výživu a optimalizovať hormonálnu nerovnováhu, trošku prehnane veľa dokopy zlepených odborných výrazov a prekrútené patofyziologické “fakty”.

TOP 7:

Kvantová fyzika + jing a jang .
Inzulínová rezistencia zvyšuje ukladanie tukov (presne naopak…).
Unavení ľudia s mentálnou hmlou majú zapálený mozog.
Množstvo inzulínu v krvi je riadené prostredníctvom DNA.
V tukových bunkách sa ukladá cukor.
Detoxikovať treba bio hovädzou pečienkou a vlastne ani netreba ale predsa len treba.
Že cholesterol zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení… to je len názor istej skupiny lekárov.

Zdroje

[1] http://www.dusanplichta.com/blog/4-zazracne-ingrediencie-ktore-vam-mozu-vyrazne-pomoct-potlacit-zapaly-v-tele-a-mozgu/

[2] http://www.dusanplichta.com/blog/5-krokov-k-nastoleniu-hormonalnej-rovnovahy/

[3] https://powerlogy.com/nas-pribeh/

[4] SOUČEK, Miroslav et al., Vnitřní lékařství 1. díl. Praha: Grada publishing, 2011

[5] http://www.wikiskripta.eu/index.php/Ateroskler%C3%B3za

[6] https://www.framinghamheartstudy.org/risk-functions/cardiovascular-disease/10-year-risk.php

[7] HULÍN, Ivan et al., Patofyziológia, 7. vydanie., Bratislava: SAP, 2009

[8] http://www.dusanplichta.com/blog/martin-chudy-o-toxicite-potravin-produktov-beznej-spotreby-a-ich-vplyve-na-nase-zdravie/

[9] https://www.sciencebasedmedicine.org/once-more-bad-science-in-the-service-of-anti-gmo-activism/

[10] http://www.dusanplichta.com/blog/5-krokov-k-nastoleniu-hormonalnej-rovnovahy/

[11] http://www.lovcisarlatanov.sk/adrenal_fatigue_syndrom/

[12] http://www.dusanplichta.com/blog/4-zazracne-ingrediencie-ktore-vam-mozu-vyrazne-pomoct-potlacit-zapaly-v-tele-a-mozgu/

[13] http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/encephalitis/basics/symptoms/con-20021917

[14] http://www.dusanplichta.com/blog/top-poznatky-z-biosignature/

[15] http://www.dusanplichta.com/blog/radi-poskodzujete-svoje-zdravie-a-otupujete-svoj-mozogno-problem-pokracujte-v-nekontrolovanom-prijme-sacharidov-a-alkoholu/

[16] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21864752

Tento článok som sa chystal napísať už dlhšie. Okrem medializovaného prípadu údajného vyliečenia rakoviny pľúc, ďalší z dôvodov je aj to, že rakovina predstavuje pravdepodobne “Top No. 1″ tému na všetkých tých stránkach, ktoré ju údajne dokážu vyliečiť. Niet sa čomu čudovať. Vo vyspelom svete sme očkovaním (bez ohľadu na názor antivaxerov), objavom antibiotík a celkovo zlepšením verejného zdravotníctva vytlačili infekčné choroby do úzadia. Neznamená to, že sa tu a tam nemôže stať fatálny prípad meningitídy, zápalu pľúc, ale dnes už nevykosí rodine polovicu detvákov záškrt a pravé kiahne. Prvé husle štatistík mortality začali hrať iné choroby…

Aj keď článok bude o rakovine, vráťme sa ešte na chvíľu k infekciám. Čím sa menigokok líši od rakoviny alebo infarktu myokardu? Tým, že mladý človek, 22 ročný, športujúci a možno občas flámujúci, je v plnej sile a drvivej väčšine prípadov nemusí riešiť rakovinu ani bolesti na hrudi, a to ani v prípade ak holduje tabaku. Menigokok však aj mladé, inak zdravé telo môže skosiť za pár hodín.

Budiž, je to tragické, ale našťastie mladí ľudia dnes už tak často neumierajú. Infekčným príčinam mortality už “pšenka nekvete”. Dostali sme sa do doby, kedy máme slušnú šancu dožiť sa “úctyhodného veku” (whatever that means…). Zákonite sa však náš život raz musí skončiť, bez ohľadu na to, či sa bude o naše zdravie starať NsP (vložte mesto), či súkromná sieť nemocníc alebo Mayo clinic. Príroda to má vymyslené priamočiaro, sme živočíchy, máme sa narodiť, rozmnožiť a po určitej dobe to zalomiť. Prachy-neprachy.

Ak ste obyvateľmi sveta s tečúcou vodou, kanalizáciou, prebytkom kalórií v potrave a s “dostupnou zdravotnou starostlivosťou” (whatever that means…), je štatisticky najpravdepodobnejšie, že pod drn vás pošle buď srdcovocievne ochorenie alebo – rakovina.

Ak vás nezaujíma edukačná časť článku, preskočte rovno k časti “Debunk“.

Čo je to rakovina? Podľa toho, či ju človek zažil na sebe, na blízkej osobe, zažíva ju ako zdravotník v práci, alebo mal to šťastie a nikdy mu cestu neskrížila, si pod tým predstaví niečo iné. Ak sa zameriame na posledne menovanú skupinu šťastlivcov, tak väčšina ľudí si pod rakovinou predstaví niekde v tele rastúci nádor, chemoterapiu, ožarovanie, ťažký stav a (bohužiaľ často oprávnene) – smrť.

Aj keď všetky tieto veci s rakovinou súvisia, nie je táto predstava úplne adekvátna realite. Rakovina nie je jedna choroba. Rakovina je pojem, pod ktorý možno zaškatuľkovať spektrum chorôb, pričom niektoré ani nemusia znamenať, že sa v tele nachádza nejaký hmatateľný nádor, ako si ho laici predstavujú.

Dôležité ale je pamätať aj na to, že choroby, ktoré pod tento pojem spadajú znamenajú:

rôzne príznaky
rôzne spôsoby diagnostiky
rôzne spôsoby liečby (preto je univerzálny liek na všetky pomerne slušný nonsens)
rôznu prognózu – tj. akú má človek šancu sa vyliečiť

Nie, rakovina naozaj nemusí znamenať rozsudok smrti. Ale môže. Všetky 4 uvedené body vychádzajú z toho, že nádory sú z rôznych tkanív a majú rôznu biologickú povahu. Jedno majú ale vždy spoločné, a to je to, čo slovo rakovina znamená – je to choroba, kedy sa určitá populácia buniek v tele vymkne normálnej regulácii a kontrole svojho rastu a bunkového života a začne sa nekontrolovateľne množiť. To sa v malom rozsahu deje v každom veku, so stúpajúcim vekom sa však proces stáva častejším, a imunitný systém, ktorý ho za normálnych okolností zneškodňuje, sa stáva slabším. Preto je rakovina až na výnimky doménou vyššieho veku. Nekontrolované množenie a rast buniek, bez ohľadu na pomery a potreby organizmu, to je základom patogenézy týchto chorôb, to je to, čo spôsobí že sa napr. v stene hrubého čreva vytvorí “hrča” – nádor. Je to masa zblbnutých buniek, ktoré sa množia a nerobia to, čo by mali.

Než sa dostanem k “debunkovacej” časti tohto článku, aspoň v krátkosti si povedzme ako “vzniká diagnóza” rakoviny. To prvé, čo spôsobuje zhubnosť týchto chorôb je to, že často začnú a utešene rastú bez toho, aby o sebe dali vedieť. Je to pre to, že to, čo robí nádor ako prvé je, že rastie. Ak rastie bez toho, aby zatlačil na nejakú podstatnú časť tela, napr. cievu, bez toho, aby upchal črevo, ak spôsobuje len neviditeľné krvácanie do čreva, tak si ho proste nevšimnete – ani vy, ani často lekár pri bežnej prehliadke, keďže niektoré nádory nemajú v počiatkoch žiadne príznaky. Bohužiaľ pre nás, naše tkanivá sú mäkké a v tele je dosť priestoru, takže hrčka o veľkosti 2cm, zvlášt v pľúcach (keďže o tom bude ďalšia časť článku), ktoré sú ako špongia, nespôsobí väčšinou žiadne príznaky. To však neznamená, že 2-3 cm tumor už nezaložil metastázy – pravdepodobnosť rastie s veľkosťou nádoru už od pár centimetrov (viď príklad s obličkovým karcinómom).

Nádor sa často u pacienta zistí náhodne, alebo naň pacienta a lekára upozornia príznaky, ktoré bohužiaľ u podstatnej časti nádorov nastúpia až vtedy, keď už je nádor značne pokročilý. Existujú určité skríningové vyšetrenia, samovyšetrenia a pod, tie však fungujú len u niektorých typov rakoviny. Napríklad, v prípade karcinómu pankreasu, ktorý je jedným z najhorších nádorov, prakticky žiadny skríning možný nie je.

Ak už u pacienta pojmeme podozrenie na nádor, nastupujú do hry zobrazovacie metódy. Dnes už nejde len o klasický rentgen – skiagrafiu, z pohľadu nádorov pľúc a nádorov v brušnej dutine je tzv “zlatým štandardom” metóda počítačovej tomografie. Tato metóda umožňuje vizuálne “narezať” pacientovo telo takmer po milimetroch a tak presne zistiť kde je nádor, aký je veľký a následne do značnej miery posúdiť čo a či vôbec sa s ním dá niečo radikálne urobiť (a tu sa myslí to základné – operovať).

Nádor v hlave pankreasu – CT obraz Wikimedia Commons

Ani obraz hrčky na CT však ešte nemusí znamenať rakovinu. Jediná a definitívna možnosť, ako stanoviť “C-diagnózu” je odobrať trochu tkaniva nádoru a strčiť ho pod mikroskop. Tu prichádza na rad “lekár posledného slova” – patológ. Ten stanoví (za pomoci značne zložitého spektra vyšetrení) nie len druh nádoru, ale aj jeho biologickú povahu – či je zhubný alebo nezhubný.

Dostávame sa k tomu poslednému a tomu, čo priťahuje najviac pozornosti – liečbe rakoviny. To je však, časť, kde u laickej verejnosti panuje najviac skreslených predstáv.

Navzdory hlboko zažitej predstave, v prípade “solídnych nádorov” – tj. toho, čo si pod pojmom “rakovina” ľudia väčinou predstavujú a síce karcinómy a sarkómy, vo väčšine týchto prípadov chemoterapia NIE JE základom liečby – tým bola, zostáva a bude chirugia a síce chirurgické odstránenie tumoru resp. orgánu s tumorom. Chemoterapia v tomto prípade zohráva nezastupiteľnú a dôležitú úlohu zaisťovacej liečby.

Úloha chemoterapie (a to isté de facto platí aj pre rádioterapiu a imunoterapiu) v liečbe rakoviny je nasledovná:

Adjuvantná (chemo)terapia – jej úlohou je po úplnom odstránení prvotného tumoru (väčšinou) chirurgickou cestou zaistiť zničenie mikroskopických (tj. zobrazovacími metódami nezistiteľných) metastáz ktoré tumor mohol založiť (a pravdepodobne aj založil).
Neoadjuvantná (chemo)terapia – jej úlohou je dosiahnuť pred operáciou zmenšenie NEoperovateľného tumoru do tej miery, aby sa stal operovateľným, resp. aby sa zvýšila nádej na úspech ďalšej, primárnej liečby.
Kuratívna (chemo)terapia – toto je prípad, kedy je chemoterapia (rádio-, imuno-) aplikovaná s kuratívnym účelom – teda za účelom VYliečenia pacienta, za účelom úplného odstránenia rakoviny – v onkológii solídnych tumorov je to malá časť, toto je prim hematoonkológie (lekémie, lymfómy, myelómy), kde chemoterapia predstavuje základnú metódu, ktorú aplikujeme za účelom vyliečenia pacienta – jeho úplného zbavenia choroby (ani tu to ale nie je možné univerzálne!)
Paliatívna (chemo)terapia – jej úlohou NIE JE pacienta vyliečiť ani mu zachrániť život. Jej úlohou je dočasne spomaliť až dočasne zastaviť chorobu a dočasne oddialiť NEODVRATNÚ smrť. Jej súčasťou je aj podporná terapia, a to hlavne – zmierňovanie bolestí. V prípade malobunkového karcinómu pľúc pri jeho najagresívnejších a extenzívných formách je realita takáto: bez terapie pár týždňov, s terapiou 3-6 mesiacov. Taká je realita, akokoľvek tragicky a chladne to znie.

Prečo je to dôležité? Pretože je nevyhnutné vnímať realitu taká, aká je. Medicína nie je mágia a nemôže sľubovať zázraky. Ak pacient podstupuje paliatívnu liečbu, musí si byť on, aj jeho blízky plne vedomý aký má táto liečba charakter – a síce, že táto liečba mu NEzachráni život, len ho o niečo predĺži a dá mu čas. Napísané tvrdým jazykom – jeho dni sú spočítané a smrť je neodvratná.

Debunk

K napísaniu tohoto článku ma viedol tento prípad. Celý prípad okrem novín má aj svoju Facebookovú webstránku, kde samozrejme nie je možné protestovať – dostanete BAN ako ja a mnoho ďalších.

Pre tých, ktorým sa to nechce študovať, zhrniem genézu prípadu. Keďže pacientka resp. jej syn na Facebooku zverejnili mená, budem to aj ja písať konkrétne a budem citovať vyjadrenia z článku v Blesku:

Behom druhej polovice minulého roka pani Marcela Foltýnová (65) začala pocitovať nešpecifické príznaky respiračného charakteru –

“Už delší dobu se mi hůře dýchalo, tak jsem chrčela, jako kdybych neměla odkašláno”

– opäť sa dostávame k zákernosti rakoviny, keďže takéto nešpecifické príznaky nemusia znamenať nádor a ľudia ich často dlho ignorujú. Pravdepodobne návšteva lekára odštartovala vyššie uvedený diagnostický mechanizmus, ktorý vyústil do zdrvujúcej diagnózy – rakovina pľúc, konkrétne malobunkový karcinóm pľúc. Pani Marcela následne na pľucnej klinike v Brne podstúpila 1. cyklus chemoterapie, ktorý podľa jej vyjadrení veľmi zle znášala. Preto podpísala negatívny reverz, a z nemocnice odišla domov, kde sa “liečby” ujal jej syn. “Liečba” podľa jeho slov pozostávala z pitia ovocných štiav a absurdného šarlatánstva nazývaného reiki. Po cca mesiaci tejto terapie syn na Facebookovej stránke zvrejenil status, kde výslovne uvádza, že sa jeho mama VYliečila z rakoviny. Status je doplnený fotografiami – jednak porovnaním rtg snímkov hrudníka, kde sú dole dopísané dátumy s odstupom 3 mesiacov. Na ďalšej snímke je lekárska správa zo súkromnej ambulancie, kde je značná časť vymazaná a kde sa uvádza, že došlo k zmenšeniu nálezu.

Zázrak? Nie tak celkom…

Ako to už býva nie všetko čo sa blyští zlatom aj naozaj je zlato. Pozrime sa na zopár veľmi závažných rozporov v celom prípade:

1. Pacientka podstúpila liečbu

Možno z pohľadu nezainteresovaného to može byť bezvýznamný faktor, avšak čo je v tomto prípade asi najdôležitejšie je to, že pacientka podstúpila 1. cyklus chemoterapie. Prečo je to dôležité? Pretože pacientka trpí malobunkovým karcinómom pľúc ktorý je na chemoterapiu veľmi citlivý. Po aplikácii chemoterapie môže dôjsť až ku kompletnej remisii nádoru, to znamená že sa nádor úplne stratí. To však neznamená, že pacient je automaticky vyliečený. Bohužiaľ, tento nádor má veľmi vysokú mieru relabovania, tj. návratu choroby (viď vyššie), a choroba sa po úvodnej liečbe takmer zákonite vráti. Aj v prípade, že pacient v I. klinickom štádiu, tj. úplne malý, nikam nerozšírený nádor, ktorý nemetastazoval ani do lymfatických uzlín, podstúpi operáciu, u tohto nádoru 5 a viac rokov prežíva len okolo 50% týchto operovaných pacientov. Ak pacient nebol operovaný (čo je prípad aj pani Marcely), jeho šance na prežitie 5 a viac rokov dramaticky klesajú. Bohužiaľ, SCLC, tj. malobunkový karcinóm pľúc je jeden z najhorších a najmalígnejších nádorov, a celkovo 5 rokov od diagnózy prežíva len 5-10% pacientov. Dlhodobé prežívanie u týchto pacientov je veľmi slabé. Pacientke sa teda nádor takmer s istotou zmenšil kvôli chemoterapii, neznamená to však v žiadnom prípade definitívne vyliečenie.

2. Rentgeny pacientky

Syn pacientky na internete zverejnil rentgeny – podľa datovania sú údajne s odstupom 3 mesiace. Sú? To je otázka, pretože ako človeku, ktorý už videl tie najabsurdnejšie prípady manipulácie sa mi tieto snímky zdajú akosi podozrivé. Prečo? Pretože ako môžeme vidieť na tejto stránke, a na rtg korytnačky, ktorý tam je, tieto digitálne snímky (a rtg pacientky sú digitálne) na sebe nesú identifikačné označenie pacienta, pracoviska a hlavne – dátumu kedy boli urobené.

Digitálny rtg snímok aj s identifikačnými údajmi

Prečo sú na snímkoch na FB tieto údaje orezané? Patria tie rontgeny jeho mame? Boli urobené naozaj s odstupom 3 mesiace, tj. po synovej liečbe? Alebo oveľa skôr po chemoterapii? Kvôli ochrane osobných údajov mamy to nebude, keďže syn už skôr zverejnil aj jej meno, aj to, kde sa liečila. Moje síce málo skúsené, ale predsa len nie laické oko vidí 3 problémy (za predpokladu že naozaj ide o snímky dotyčnej pani): 1. podľa môjho názoru aj na druhej snímke sú stále viditeľné známky nádoru. 2. druhý snímok mohol byť urobený aj skôr, chýba tam dátum. 3. veľmi podozrivé mi pripadá že na žiadnej zverejnenej správe nie je popis od rádiológa – žeby práve v tomto popise bola krutá pravda, že nádor vôbec nezmizol, len sa zmenšil??

3. Chýba CT sken po liečbe

Aj keď skúsený rádiológ zo skiagramu hrudníka nádor spozná, na to, aby sme mohli použiť tak silné slová ako “Vyliečila som sa z rakoviny!” by sme museli jednoznačne urobiť kontrolný CT sken hrudníka, kde by sme jasne videli, že sa nádor stratil – CT má rozlišovaciu schopnosť niekoľko milimetrov, takže na ňom vidno aj omnoho menšie nádory, ako na klasickom rtg. Ten ale nikde nie je….prečo asi?

4. Lekárka nevidela rentgen

Lekárka, ktorá napísala správu, ktorá údajne potvrdzuje vyliečenie, podľa vlastných slov nevidela rentgen pacientky. Pani doktorka teda nevie ani to, čo vieme my. Čo by asi atestovaná pneumologička povedala na snímku, kde aj ja, s menšími skúsnosťami, vidím zbytky tumoru? Jej odôvodnenie, prečo to napísala je možno zvláštne – jedno z vysvetlení je to, že vzhľadom na prognózu chcela v rámci svojho svedomia pacientku ušetriť od negatívnych informácií.

5. Informovaný súhlas

Pacientka pri odmietnutí liečby podpísala informovaný súhlas, kde lekár uvádza aké následky bude toto rozhodnutie mať. Za to sa na lekárov zniesla vlna kritiky (ako to už na šarlatánskych stránkach býva), že ako to vôbec môžu takto napísať. Nuž, milí alternatívci – my lekári narozdiel od šarlatánov, ktorí odporúčajú všetko možné za našu prácu nesieme reálnu zodpovednosť. S tým súvisí aj to, že pacienta musíme jednoznačne informovať nielen o diagnóze, ale aj o liečbe a o tom, čo sa stane ak ju pacient nepodstúpi. Ak by lekár neuviedol, že odmietnutie liečby môže mať fátálne následky, pacient by sa potom mohol súdiť, že si toho nebol vedomý. Chceme mať právny štát a spoločnosť, musíme niesť zodpovednosť za svoje činy a na to musíme mať jednoznačné informácie. Preto existuje niečo také ako informovaný súhlas, ktorý patrí k základným pilierom lekárskej etiky.

Je syn pacientky šarlatán? Je. Ukážkový. Keďže za tento článok budem na internetoch kameňovaný ako obeť Talibanu, vysvetlím dôvod, prečo som sa rozhodol o ňom písať a takto kruto napísať pani Marcele reálnu situáciu a jej syna obviniť zo šarlatánstva.

Nenapísali sme aj to druhé podstatné – že ani chemoterapia nie je ako chemoterapia. Pacientka pravdepodobne dostávala režim s cisplatinou. Táto chemoterapia môže mať nežiadúce účinky, resp. u cisplatiny sú veľmi časté a ako vidieť z fotiek pacientky – vypadávanie vlasov sa jej nevyhlo. Zvracanie s ňou spojené sa však dá dnes do značnej miery potlačiť a pacientovi tak uľaviť. To, že chemoterapiu zle znášala je naozaj možné, veľký podiel na tom má aj psychické rozpoloženie pacienta – strach z choroby, liečby, skrátka – tolerancia je veľmi individuálna, veľmi vhodná je psychická podpora – to jediné sa naozaj nedá synovi uprieť, matku psychicky podporuje príkladne. Útlm kostnej drene, ktorý jej syn spomína je tak isto veľmi častou komplikáciou liečby, môže vyústiť až do febrilnej neutropénie, aj tú však vieme liečiť pomerne úspešně.

To, že touto absurdnou diétou mohol svojej matke ublížiť, je jedna vec. O podobnej sme písali aj my. Takáto dezinformácia, akú predviedol pán syn môže však mať hlbšie a horšie spoločenské následky (príspevok podľa jeho slov mal dosah státisícov ľudí na FB). Aj keď prognóza jeho matky je neradostná, ako sme napísali v úvode – nie je rakovina, ako rakovina. Predstavme si situáciu, že synovu stránku si na FB nájde mladý človek, okolo 23 rokov, ktorý trpí Hodgkinovým lymfómom. Tento som nevybral náhodou – jednak je to choroba, ktorá sa primárne lieči chemoterapiou, jednak je to choroba s vynikajúcou šancou na vyliečenie. Odmietol by liečbu a lymfóm by buď značne sprogredoval, alebo by pacienta úplne zabil. Sú aj iné veľmi dobre liečiteľné nádory s dobrou prognózou – seminóm (rakovina semmeníka), papilárny karcinóm štítnej žľazy, lokalizovaný malígny melanóm…Ako by asi dopadli pacienti s týmito diagnózami keby najprv skúšali to čo pacientka? Nie je žiadny dôvod myslieť si, že ovocné šťavy alebo nezmysel ako je reiki vyliečia rakovinu, nie to ešte niečo tak agresívne ako SCLC – nie len, že o tom nie sú dôkazy, ale vzhľadom na biológiu a zákony prírody to ani nedáva zmysel.

Vzal by si pán syn na seba zodpovednosť za progresiu ich diagnózy a možno aj ich smrť?

Nie. Nevzal. Nebudem špekulovať nad jeho motívmi, prečo stránku založil, ale niečo napovedá to, že už sa chystá písať knihu. Máme pred sebou ďalšiu hviezdu šarlatánskeho neba.

Na záver posledný bod – rakovina pľúc je v 85-90% prípadov spojená s chronickým návykom na tabak – s fajčením. V prípade malobunkového kracinómu je to ešte vyššie percento. Na ovocie a zeleninu bolo treba myslieť skôr…

Napísanie tohoto článku zabralo autorovi 3 hodiny času. Keďže sa však neživí šírením antivakcinačných dezinformácií na internete, nepožaduje za to od vás príspevky na živobytie.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk

Poslední dobou jste se pravděpodobně setkali s poměrně velkým množstvím článků ohledně viru zika, potažmo vzniku vrozené mikrocefalie, při které dochází k zástavě růstu a vývoji mozku (hlavy). Mikrocefalii způsobuje celá řada patologických stavů od vrozených genetických vad plodu po velké množství biologických činitelů jako např. prenatální infekce matky cytomegalovirem (CMV). To, že dochází k zástavě růstu mozku a lebky, je dnes možné identifikovat prenatálně v rámci ultrazvukového vyšetření těhotných žen.

Mikrocefalie u dítěte, zdroj: http://www.abclawcenters.com/wp-content/uploads/2014/11/original_microcephaly.jpg

Co je to zika virus?

Jedná se o RNA virus z rodiny Flaviridae, rodu Flavivirus , který se přenáší primárně kousnutím infikovaným tropickým komárem Aedes aegypti, podezření však postupně padá i na komáry rodu Culex. Přenos je možný též pohlavním stykem, krevní náhradou, transplacentárně (vertikálně) od matky na rostoucí a vyvíjející se plod.

Nejedná se žádnou biologickou zbraň posledních měsíců, ale o skutečný vir, který byl poprvé objevený v Ugandě (1947). Nákazy virem zika byly hlášeny v Africe a JV Asii. V roce 2007 došlo k významnému rozšíření v Polynésii, na Velikonočních ostrovech, Cookových ostrovech a Nové Kaledonii. První případ v Brazílii úřady popsaly v květnu 2015. Někteří autoři odhadují, že se v určitých regionech Brazílie nyní rodí až 1% dětí s různou mírou mikrocefalie. Poměrně zajímavá data o viru a aktuální epidemiologické situaci naleznete zde.

Výskyt Zika vírusu zdroj: www.cdc.gov

Důvod, kvůli kterému je nárůst infekce v posledních měsících natolik závažný se přesně neví, odhaduje se, že virus mohl zmutovat. „Brazilský virus zika“ je pravděpodobně mírně odlišný od těch, které byly zaznamenány v jiných zemích. Tento fakt by mohl vysvětlovat strmý nárůst neurologických komplikací u novorozenců (mikrocefalii a Guillain-Barré syndrom). Nejhorší scénář nastává, pokud se žena nakazí v prvním trimestru, v pokročilé době těhotenství je riziko pro plod pravděpodobně menší. Stále je nedostatečné množství důkazů, jestli je nutná akutní infekce v těhotenství či stačí chronická přítomnost viru u matky.

Komár Aedes aegypti přenáší v Brazílii též horečku dengue a nemoc chikungunya. Všechny tři nemoci se vyskytují na stejném území, mají částečně podobnou kliniku, ale odlišnou závažnost. Virus zika je velmi podobný viru dengue, proto může být stanovení protilátek díky zkřížené reakci matoucí. Žádný specifický test na ziku doposud není, odlišení těchto tří infekcí je definitivně možné pomocí PCR metody.

Jak se infekce virem projeví?

Po nákaze dojde k manifestaci symptomů onemocnění pouze u jedné z pěti osob. Charakteristickými příznaky jsou akutně vzniklá horečka, vyrážka, bolest kloubů, zánět spojivek, někdy též bolest hlavy a svalů. Nemoc probíhá pouze pár dní, zpravidla nevyžaduje hospitalizaci. Předpokládá se však vztah mezi onemocněním těhotných žen a následnými neurologickými abnormalitami narozených dětí (např. Guillain- Barré syndrom). Léčba je pouze symptomatická, žádná antivirotika ani očkování nejsou momentálně k dispozici.

„Lze říci, že je nyní mnohonásobně více otázek než odborných odpovědí. Tento fakt umožnil konspirátorům během krátké chvíle vymyslet mnoho teorii“.

V prvé řadě bych chtěl podotknout, že ani samotné konspirační weby se nejsou schopné dohodnout, který že činitel mikrocefalii vyvolává.

V zásadě se uživatel setká s následujícími teoriemi:

Jedná se o nově vyvinutý virus z laboratoře v USA – chyba, vir je znám již z 50. let
Virus má zredukovat světovou populaci – asi jako chemtrails a podobné pohádky
Nejedná se o virus, nýbrž o následek očkování těhotných žen vakcínou TDaP (tetanus, záškrt, černý kašel) – Chyba, do dnešního dne byly zaznamenány případy v Dánsku, Velké Británii, Německu a Portugalsku, avšak i zde není žádná spojitost s očkováním těhotných žen, ale jde pouze o fakt, že se v průběhu těhotenství zdržovaly na území Latinské Ameriky. Tento argument by měl být likvidační pro všechny teorie ve spojitosti s očkováním. Vakcinace těhotných žen Tdap není žádnou „horkou novinkou“, dokazují to následující velké studie:
JAMA (November 12,2014):
„Evaluation of the Association of Maternal Pertussis Vaccination With Obstetric Events and Birth Outcomes – retrospektivní kohortová studie, která nepotvrdila vztah mezi Tdap vakcínou a zvýšeným rizikem vrozených vývojových vad plodu. Ve studii bylo prokázané malé, ale statisticky významné zvýšení rizika chorioamnitidy (6.1% u očkovaných žen, 5.5% u neočkovaných žen.
JAMA (May 07, 2014):
Safety and Immunogenicity of Tetanus Diphtheria and Acellular Pertussis (Tdap) Immunization During Pregnancy in Mothers and InfantsA Randomized Clinical Trial - randomizovaná, dvojitě zaslepená studie, která neprokázala riziko pro matku a plod.
Obstet Gynecol (Jun, 2015):
Pregnancy outcomes after antepartum tetanus, diphtheria, and acellular pertussis vaccination – retrospektivní kohortová studie, která neprokázala negativní vliv nebo závažný nežádoucí efekt očkování pro plod (včetně jeho poporodní adaptace). Studie neprokázala zvýšené riziko chorioamnitidy u těhotných žen.
The British Medical Journal (July, 2014):
Safety of pertussis vaccination in pregnant women in UK: observational study – kohortová studie, která neprokázala nežádoucí účinek vakcíny pro matku a plod
Virus je v souvislosti s vypuštěním geneticky modifikovaných komárů (2012). – Ti mají ve skutečnosti za cíl snížit výskyt horečky dengue, kterou přenáší stejný komár.
Konspirační weby nezahálejí, je však nutné podotknout:

Nejvíce případů hlásí oblast kolem města Natal (stát Rio Grande do Norte)

Firma Oxitec, která skutečně testovala GM komáry (s výbornými výsledky), své zkoušky započala poblíž města Juazeiro ve státě Bahia, stránky konspirátorů však ukazují na město Juazeiro do Norte ve státě Ceará – drobný detail, že?

Šipka ukazující Juazeiro do Norte ve státě Ceará a výskyt vírusu Zika
(zdroj: http://themadvirologist.blogspot.co.at/)

Pomineme-li fakt, že došlo k významné záměně měst (důvod, proč se tomu stalo, je jasný, bylo třeba GM komára úmyslně přiblížit epicentru, tedy alespoň na mapě), pak se rovnou nabízí otázka, proč není nejvíce případů hlášeno z „údajného místa výskytu“ GM komára, ale z města Natal, které leží stovky kilometrů daleko?

Skutečná lokalita testování GM komára (Juazeiro – Bahia)
(zdroj: http://journals.plos.org

Virus nebyl identifikován u novorozenců s mikrocefalií, popř. matka neudávala infekci v době těhotenství. – Chyba – tento poměrně častý argument konspiračních webů vyvrací následující tabulka. Stejně jako v úvodu bych rád zmínil, že pouze jeden člověk z pěti má symptomatický průběh onemocnění.

(http://ecdc.europa.eu)

Závěrem bych chtěl říci, že tento článek v žádném případě nehovoří o „ zcela jasném kauzálním vztahu viru zika a vrozené mikrocefalii“, myslím si, že na toto tvrzení si budeme muset ještě chvíli počkat, pouze jsme se snažil představit nejčastější konspirační teorie, které dle našeho názoru mohou vyvolat zbytečnou paniku. Jak vidno, antivax hnutí dostalo další „munici, bohužel (bohudík) se opět netrefili, tedy jako obvykle“.

Zdroje:

http://www.iflscience.com/health-and-medicine/zika-virus-has-potential-go-pandemic-scientists-warn

http://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMp1600297

http://www.cdc.gov/zika/hc-providers/clinicalevaluation.html

http://wwwnc.cdc.gov/eid/article/20/6/et-2006_article

http://jama.jamanetwork.com/article.aspx?articleid=1930817

http://jama.jamanetwork.com/article.aspx?articleid=1866102

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26000515

http://www.bmj.com/content/349/bmj.g4219

http://themadvirologist.blogspot.co.at/2016/01/debunking-myths-surrounding-zika-virus.html

http://scienceblogs.com/aetiology/2016/02/03/the-zika-conspiracies-have-begun/

http://ecdc.europa.eu/en/publications/Publications/rapid-risk-assessment-zika-virus-first-update-jan-2016.pdf

http://journals.plos.org/plosntds/article?id=10.1371/journal.pntd.0004156

http://www.jimstone.is/zika.html

http://www.svetkolemnas.info/novinky/zahranicni/3684-prestante-nam-lhat-vakciny-zpusobuji-defekt-nasich-deti-brazilci-neveri-vymluve-ze-mikrocefalii-novorozencu-zpusobuje-virus-zika

https://twitter.com/DCClothesline/status/693120001847357441/photo/1?ref_src=twsrc^tfw

Názor MUDr. Vladimíra Petrociho na očkovanie je červeným, čiernym je môj komentár.

MUDr. Vladimír Petroci:
7 dôvodov, prečo by som nedal zaočkovať svoje dieťa alebo seba:

1. Detské ochorenia je potrebné prekonať. Vďaka nim dozrie imunitný systém, vyrovná sa nerovnováha medzi bunkovou a humorálnou imunitou, inak táto nerovnováha je očkovaním len posilnená, pretrváva po celý život a disponuje organizmus k rôznym ochoreniam (alergie, nádory, autoimunitné ochorenia ako reuma, diabetes mellitus I. typu, ulcerózna kolitída, sclerosis multiplex…).

“Detské ochorenia je potrebné prekonať. Vďaka nim dozrie imunitný systém,” (následky detskej obrny – polio)

dozrieva jej imunitný systém (čierny kašeľ – pertussis)

hlavne, že (ne)prekonali záškrt a dozrel im imunitný systém (odkaz)

Ono „dozrievanie imunitného systému“ a „vyrovnávanie nerovnováhy“ sa deje stimuláciou imunitného systému antigénmi, infekčnými i neinfekčnými. Choroby, proti ktorým sa očkuje, nie sú jediným „stimulátorom“ imunitného systému. Už krátko po narodení je imunitný systém dieťaťa vystavený neporovnateľne viac antigénom ako je obsiahnutých v kombinovaných vakcínach, preto k „posilňovaniu nerovnováhy“ očkovaním nedochádza.

2. Očkuje sa na ochorenia, ktoré sa už nevyskytujú (tetanus, polio), resp. sa vyskytujú extrémne zriedkavo (10 prípadov na 80 miliónov obyvateľov tetanus v Nemecku a z toho 70% sú očkovaní na tetanus).

Presne tak, nevyskytujú. Vďaka očkovaniu.

3. Nie je dokázané žiadnou štúdiou, že očkovanie v skutočnosti chráni pred infekciami. Mýli sa objavenie sa protilátok v krvi so skutočnou imunitou, t.j. faktom, že nevznikne dané ochorenie po expozícii.

Protilátky sú významným korelátom imunity navodenej očkovaním.

Vznikajú epidémie v 99% preočkovanej populácie (pravé kiahne, osýpky…).

Áno, ale častejšie a väčšie epidémie vznikajú v menej zaočkovaných populáciách. Oné epidémie vznikali v minulosti kvôli podávaní len jednej dávky vakcíny. Zavedením ďalších dávok vakcíny (preočkovania) u pravých kiahní pomohlo ich eradikácii, u osýpok k eliminácii takýchto epidémií. Dnes lokálne epidémie osýpok vznikajú najmä kvôli antivaxerom.

Argument, že pravé kiahne boli eradikované vďaka očkovaniu nie je dokázateľný. Zdá sa, že hlavnou mierou prispeli k potlačeniu varioly karanténne opatrenia.

Pravé kiahne boli eradikované vďaka kombinácii karanténnych opatrení a očkovania v stratégii zvanej „ring vaccination“ – očkovanie všetkých kontaktov chorej osoby.

Prečo už v Európe nemáme mor a choleru, voči ktorým sa nikdy neočkovalo?

Mor už nemáme preto, lebo už nemáme bežne v domácnosti potkany a blchy, ktoré ho prenášajú. Preto nie je možné mor porovnávať s chorobami, proti ktorým sa očkuje. Okrem toho, mor nie je eradikovaný, vo svete sa ešte vyskytuje.

Choleru už nemáme preto, lebo už máme k dispozícii čistú vodu. To sa dá porovnať len s jednou z desiatich chorôb, proti ktorým sa očkuje – detská obrna (polio). Vírus detskej obrny je však infekčnejší než baktéria vibrio cholerae, a preto hygiena a zabezpečenie čistej vody dokážu predchádzať detskej obrne len čiastočne. Navyše, v minulosti viedli tieto opatrenia ku zvýšenému výskytu polia vo vyššom veku, kedy častejšie dochádza k paralýze. Okrem toho, u vírusu detskej obrny sa predpokladá aj prenos nielen tzv. fekálno-orálnou cestou (špinavé ruky) ale aj tzv. orálno-orálnou cestou prostredníctvom nosohltanového sekrétu.

Ešte nikto nedokázal, že očkovanie je úspešná a bezpečná ochrana pred infekčnými ochoreniami.

Výsledky mnohých štúdií ukazujú, že očkovanie je úspešná a bezpečná ochrana pred infekčnými ochoreniami. Tu napr. review niektorých z nich u hexavakcíny, používanej nielen na Slovensku a v Česku.

4. Epidemické infekčné choroby sa stratili nie vďaka očkovaniu, ale vďaka hygiene, pestrej strave a zdravému bývaniu. Neexistuje iné pravdepodobnejšie vysvetlenie.

Tak kedy to bolo? Kedy si celá populácia v Anglicku húfne zažala umývať ruky, jesť pestrú stravu a slušne bývať? V roku 1940, 1968 alebo 1992?

Zdroj- Green book, Public heatlh England2

(klikni pre väčší obrázok)

Tým, ktorí strašia, že čo sa bude diať, keď prestaneme očkovať, by som povedal: “Nič sa nebude diať, kým opäť nezačneme vylievať obsah nočníkov na ulicu, neprestaneme sa umývať, kým budeme mat pestrú stravu a suché bývanie.“

Nemecko 2015: V Berlíne začali ľudia „vylievať obsah nočníkov, prestali sa umývať, prestali jesť pestrú stravu a zvlhli im domácnosti“:

(odkaz)

Wales 2013: Vo Swansea začali ľudia „vylievať obsah nočníkov, prestali sa umývať, prestali jesť pestrú stravu a zvlhli im domácnosti“ (zapni slovenské titulky):

Japonsko 1975:

(odkaz)

Iné krajiny:

(klikni pre väčší obrázok)

5. Všetky infekčné ochorenia vieme veľmi úspešne liečiť homeopaticky. Je to dokázané a zachytené pri stovkách epidémií z 19. a 20. storočia. Napríklad úmrtnosť na mor v r. 1848 v Londýne bola v bežných nemocniciach cca 50%. Ale v homeopatickej nemocnici bola 1%.

Homeopatia je podvod. Anekdoty z homeopatických kníh nie sú vedecké dôkazy. Rozdiel v úmrtnosti na mor v uvedenom príklade v Londýne v roku 1848 mohol byť spôsobení viacerým okolnosťami, ktoré homeopat Petroci nespomína, preto jeho príklad nedokazuje, že homeopatia dokáže „veľmi úspešne liečiť“ mor a „všetky infekčné ochorenia“.

6. V prípade potreby, ak človek by šiel do tropických krajín a je reálna možnosť kontaktu s vážnymi patogénnymi mikroorganizmami, na ktoré náš organizmus nemá vytvorenú imunitu, máme k dispozícii homeoprofylaxiu – “očkovanie” nozódami, t.j. homeopatikami vyrobenými z baktérií a vírusov zodpovedných za vznik daných ochorení. To isté by sa týkalo aj epidémií vzniknutých v našej krajine. Teda niet sa čoho báť. Jednoducho nie je dôvod na klasické očkovanie.

To isté nakecali šarlatáni aj Tomovi Millerovi. Schytal maláriu a skončil na JIS-ke.

Homeoprofylaxia je to isté čo homeopatia – voda a cukor. Podvod.

7. Keby očkovanie nespôsobovalo toxické poškodenie a hlboké narušenie regulačných mechanizmov organizmu, nevadilo by nám to.

Ani jedno. Naopak, práve mnohé baktérie napríklad corynebacterium diphtheriae (pôvodca záškrtu) alebo bordetella pertussis (čierny kašeľ) spôsobujú „toxické poškodenia“ toxínmi, ktoré produkujú, a môžu viesť k poškodeniu o.i. aj nervového systému. Osýpky napríklad oslabujú imunitný systém.

Ale poškodenia vznikajú veľmi často a môžu sa prejaviť aj po rokoch u tých, ktorí zdanlivo prekonali očkovanie bez zjavnejšej reakcie.

Ak, tak riziko je oveľa menšie ako u infekčných chorôb.

11907167_387845708076331_8305455772177558485_n

(klikni pre väčší obrázok)

Za minulý rok v USA už jedno dieťa z päťdesiatich zaočkovaných dostalo autizmus. Ešte v roku 1970 to bolo jedno dieťa z 10 000. To sa nedá vysvetliť genetikou. To isté platí u alergií. V 70-tych rokoch bolo na Slovensku 3-4 % alergických detí. V súčasnosti je výskyt rôznych druhov alergie približne u 40% detí. Je tu aj enormný nárast nádorov u detí, cukrovky 1. typu (tieto deti si musia doživotne pichať inzulín a zomrú o 10 rokov skôr ako ich rovesníci), autoimunitných a neurologických ochorení. Lekári o tom vedia, len sa boja o tom hovoriť. Nikto nechce byť prvý, lebo sa boja o svoje licencie, o svoje živobytie.

Oný nárast daných diagnóz ale ani nekoreluje s očkovaním, nie to ešte aby išlo o kauzálnu súvislosť.

10426254_276278542566382_8352625427973510000_n

(klikni pre väčší obrázok)

Čo tak biopotraviny?

zdroj: technet.idnes.cz (odkaz)

Navyše, riziko dostať niektoré autoimunitné choroby po prekonaní infekčných chorôb, proti ktorým sa očkuje, je väčšie ako po očkovaní.

Tiež som veril, že očkovanie je v poriadku. Ale to čo som videl v praxi ma presvedčilo o opaku.

V praxi homeopat Petroci videl, že lepšie zarobí na šarlatánstve ako medicínou založenou na dôkazoch, a to ho „presvedčilo“, že očkovanie nie je v poriadku.

10426105_439302576246324_1363795547039486831_n

(klikni pre väčší obrázok)

Existujú lepšie spôsoby ako sa chrániť: zdravý imunitný systém (bez poškodenia vakcínami a inými liekmi či chemikáliami), homeopatia a homeoprofylaxia.

(klikni pre väčší obrázok)

Ja by som svojmu dieťaťu ani sebe už nikdy nedal žiadnu vakcínu. Najlepšia prevencia je žiadna vakcinácia.

Kto je MUDr. Vladimír Petroci?

MUDr. Vladimír Petroci je šéf homeopatie na Slovensku.

Ak sa k nemu chcete objednať, pripravte si minimálne 50 eur. Za jeho semináre zaplatíte minimálne 50 eur.

zdroje:

Plotkin: Correlates of protection induced by vaccination. Clin Vaccine Immunol. 2010 Jul;17(7):1055-65.

Fiebekorn: A Comparison of Postelimination Measles Epidemiology in the United States, 2009-2014 Versus 2001-2008. J Pediatric Infect Dis Soc. 2015 Dec 13.

Dhillon: Spotlight on DTPa-HBV-IPV/Hib Vaccine (Infanrix hexa). BioDrugs. 2010 Oct 1;24(5):299-302.

Wilson: Vaccine safety–vaccine benefits: science and the public’s perception. Nat Rev Immunol. 2001 Nov;1(2):160-5.

Mina: Long-term measles-induced immunomodulation increases overall childhood infectious disease mortality. Science. 2015 May 8;348(6235):694-9.

ostatné zdroje:

https://www.facebook.com/bezpecne.ockovanie

http://www.historyofvaccines.org/

http://www.hbockovanie.blogspot.com/

Po 200 rokoch rozprávania, že homeopatia nie je placebo, sa homeopati v roku 2001 rozhodli, že vyskúšajú (1), či vôbec dokážu odlíšiť homeopatikum od placeba. Na základe hypotézy, že homeopatiká vyvolávajú u zdravého človeka tzv. obraz lieku – typické príznaky, ktoré má dané homeopatikum liečiť, boli homeopatom rozposlané dva vzorky – placebo a homepatikum Bryonia C12. Po užití vzoriek s určitým časovým odstupom a pozorovaním účinku homeopatie, sa správne trafila približne polovica homeopatov, čo je čistá náhoda podobne, ako keď si hádžete mincou. To homeopatov neodradilo od záverov ako „homeopati správne určili“ alebo „táto štúdia so sľubným trendom“. Navyše sa ukázalo, že dané homeopatikum nespôsobuje u zdravých ľudí žiadny obraz lieku, teda špecifické príznaky, ktoré boli údajne vopred určené štandardným homeopatickým skúšaním (provingom) sponzorom štúdie. Jeden z viacerých homeopatov, ktorí sa vyjadrili, že nemajú šajn, sa pokúšal určiť homeopatikum kyvadlom. Na základe toho vznikla hypotéza pre nadväzujúcu štúdiu (2), ktorá pozvala homeopatov, ktorí si trúfali rozlíšiť homeopatikum od placeba kyvadlom. Správne sa trafila tiež približne polovica adeptov, čo je opäť náhodný výsledok.

Homeopati sa samozrejme od týchto štúdií dištancujú, že štúdia nebola individualizovaná alebo, že homeopati (!?), ktorí nesprávne tipli, sú buď necitliví voči homeopatii alebo nedostatočne vzdelaní. Vysvetlenie je však v skutočnosti veľmi prosté: placebo v týchto štúdiách sa fyzikálne, chemicky, biologicky ani nijako inak neodlišuje od skúmaného homeopatika, pretože pri riedení C12 v roztoku žiadna Bryonia nie je. „Energie“, „informácie“ alebo „pamäte“ sú ezoterické bájky (3). Štúdie rovnako ukazujú, že homeopatické provingy – celá „veda“ okolo homeopatie – sú nezmyslom v tomto systéme viery.

Samozrejme, aj naďalej čakáme na homeopatických profíkov s pseudotitulom SAKHom, aj bez neho, ktorí si trúfajú rozlíšiť placebo od toho, čo každý deň (pre)dávajú svojim klientom:

https://www.facebook.com/LovciSarlatanov/posts/705094823000430

1. http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1475491699904757

2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1279512/

3. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.2042-7166.2012.01162.x/abstract

Relácia „A dost“ na serveri Stream.cz si spolu s poprednými českými parazitológmi posvietila na šarlatánov, ktorí zarábajú na strašení ľudí diagnózami, ktoré nemajú (napr. parazity). Tie sú potom akože liečené ďalšími podvodnými metódami. Celé je to bludný kruh s dvoma výstupmi – zárobok pre šarlatána a poškodený pacient.

6.3. falošná reklama detoxikačného antiparazitárneho produktu + komentáre odborníkov

https://www.stream.cz/adost/10016287-paraziti-na-parazitech-hrozi-nam-smrt

27.3. skrytá kamera u šarlatánky + komentáre odborníkov

https://www.stream.cz/adost/10016428-obrovsky-podvod-zazracne-pristroje-pry-zachranuji-zivoty

3.4. nebezpečenstvá detoxikačných poradcov a antiparazitárnych kúr

https://www.stream.cz/adost/10016607-tohle-uz-neni-legrace-podvodnici-kteri-zabijeji

+ bonus: falošné vyšetrenia

https://www.stream.cz/adost/10016608-bonus-podvodne-odhalovani-zdravotnich-problemu

+ bonus: konfrontácia šarlatánky (moje obľúbené video)

https://www.stream.cz/adost/10016723-bonus-cely-rozhovor-s-vymitackou-cervu

odborníci vo videách:

RNDr. Lenka Richterová

RNDr. Iva Kolářová, PhD

Doc. Oleg Ditrich, Csc.

RNDr., MUDr. František Stejskal, PhD

RNDr. Roman Kuchta, PhD

Kritický pohľad na kontroverzné onkologické príbehy

Helicobacter v podaní ultrašarlatána Bádateľa

Double facepalm od Double Diamond

Andreas Kalcker sells dangerous fake hope

Když Badatel zvedá tlak

Ako rieši problémy konvenčná medicína

2 podvody s ADHD

Nie je doktor ako doktor

Púpavový čaj ako rakovinobijca. Tag určitééé…

Ako sa liek stane liekom

Komplexná, celostná medicína

Nakoľko nebezpečné sú zobrazovacie vyšetrenia?

Adrenal fatigue syndróm?

Rady na záver:

Bádateľove bájky o vitamíne C

Konope a liečba rakoviny

Bez servítky o ďalšom slovenskom expertovi na výživu

Nie je rak ako rak

Zika virus – co o něm víme/nevíme

Homeopat o očkovaní

Homeopati nevedia rozlíšiť homeopatiká od placeba

Stream.cz nachytal detoxikačných šarlatánov